Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Situáciu na Ukrajine podľa odborníka negatívne ovplyvňuje stále intenzívne operovanie Kremľa.
Autor TASR
Bratislava 13. januára (TASR) – Európska únia (EÚ) otvorila Ukrajine náruč, Rusko sa snaží tejto krajine v účasti na integrácii zabrániť. V rozhovore pre TASR to uviedol slovenský politológ Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Súčasnú situáciu na Ukrajine vníma z dvoch hľadísk. Jedným z nich je podľa neho snaha posilniť nezávislú ukrajinskú štátnosť a začleniť sa do spoločenstva demokratických štátov. "Ukrajinský národ sa rozhodol, že svoj ďalší osud spojí s typom spoločenského usporiadania, ktorý je príznačný pre rozvinuté západné štáty a integračné zoskupenia a jeho stelesnením je uzavretie Asociačnej dohody s Európskou úniou," vyhlásil politológ a podotkol, že s integračným procesom súvisí mnoho zmien, ktoré na Ukrajine prebiehajú.
Situáciu na Ukrajine podľa odborníka však negatívne ovplyvňuje stále intenzívne operovanie Kremľa. "Rusko chce zabrániť Ukrajine v reformnej ceste, v účasti na integrácii a snaží sa zachovať stav, ktorý tu bol v predchádzajúcich desaťročiach. Či už v podobe spoločného štátu, ako to bolo za Sovietskeho zväzu, alebo nejakých osobitných vzťahov, ktoré de facto popierajú ukrajinskú samostatnú štátnosť. Stelesnením tejto ruskej snahy je anexia Krymu, okupácia určitej časti Doneckej a Luhanskej oblasti a podvratná činnosť, zmyslom ktorej je prekaziť reformy," vysvetlil politológ. Ak by boli reformy úspešné, mohli by podľa neho motivovať opozičné sily v Rusku a ukázať im, že sa dá robiť reformy aj s dedičstvom, ktoré majú obe krajiny ešte z čias Sovietskeho zväzu.
Odborník ďalej ozrejmil, že medzi spôsoby ruského zasahovania do záležitostí Ukrajiny patria aj: "spravodajské aktivity, dezinformačná kampaň, udržiavanie kontaktov s prorusky orientovanou klientelou na Ukrajine, ruská vojenská prítomnosť a podpora separatistov". Spresnil tiež, že pojem separatisti je podľa jeho názoru relatívny, pretože "separatistické hnutia v tejto časti Ukrajiny (na Kryme) neboli, celé to bolo pripravené vopred, logisticky zabezpečené a v súčasnosti aj poisťované Ruskom".
Na druhej strane prezident IVO zdôraznil, že Ukrajina v súčasnosti stále dostáva silnú podporu zo Západu. "Okrem toho, že EÚ otvorila Ukrajine náruč z hľadiska integračných procesov, Únia podporuje túto krajinu aj tým, ako pristupuje k Rusku. Zaviedla režim sankcií, ktorý sa sprísňoval a stále sa predlžuje," poznamenal Mesežnikov.
Podobný typ takejto silnej politickej podpory žiadna z krajín, ktorá chcela vstúpiť do EÚ, podľa neho v takejto podobe nedostala. "EÚ teda stále dáva Ukrajine najavo, že jej na nej záleží aj z hľadiska vnútorných pozitívnych zmien. EÚ podporuje reformný proces jednotlivých sektorov v krajine a podmieňuje svoju väčšiu otvorenosť tým, že vyžaduje od ukrajinskej vlády rozhodnejší postoj, čo sa týka reforiem boja proti korupcii a podobne," dodal Mesežnikov.
Súčasnú situáciu na Ukrajine vníma z dvoch hľadísk. Jedným z nich je podľa neho snaha posilniť nezávislú ukrajinskú štátnosť a začleniť sa do spoločenstva demokratických štátov. "Ukrajinský národ sa rozhodol, že svoj ďalší osud spojí s typom spoločenského usporiadania, ktorý je príznačný pre rozvinuté západné štáty a integračné zoskupenia a jeho stelesnením je uzavretie Asociačnej dohody s Európskou úniou," vyhlásil politológ a podotkol, že s integračným procesom súvisí mnoho zmien, ktoré na Ukrajine prebiehajú.
Situáciu na Ukrajine podľa odborníka však negatívne ovplyvňuje stále intenzívne operovanie Kremľa. "Rusko chce zabrániť Ukrajine v reformnej ceste, v účasti na integrácii a snaží sa zachovať stav, ktorý tu bol v predchádzajúcich desaťročiach. Či už v podobe spoločného štátu, ako to bolo za Sovietskeho zväzu, alebo nejakých osobitných vzťahov, ktoré de facto popierajú ukrajinskú samostatnú štátnosť. Stelesnením tejto ruskej snahy je anexia Krymu, okupácia určitej časti Doneckej a Luhanskej oblasti a podvratná činnosť, zmyslom ktorej je prekaziť reformy," vysvetlil politológ. Ak by boli reformy úspešné, mohli by podľa neho motivovať opozičné sily v Rusku a ukázať im, že sa dá robiť reformy aj s dedičstvom, ktoré majú obe krajiny ešte z čias Sovietskeho zväzu.
Odborník ďalej ozrejmil, že medzi spôsoby ruského zasahovania do záležitostí Ukrajiny patria aj: "spravodajské aktivity, dezinformačná kampaň, udržiavanie kontaktov s prorusky orientovanou klientelou na Ukrajine, ruská vojenská prítomnosť a podpora separatistov". Spresnil tiež, že pojem separatisti je podľa jeho názoru relatívny, pretože "separatistické hnutia v tejto časti Ukrajiny (na Kryme) neboli, celé to bolo pripravené vopred, logisticky zabezpečené a v súčasnosti aj poisťované Ruskom".
Na druhej strane prezident IVO zdôraznil, že Ukrajina v súčasnosti stále dostáva silnú podporu zo Západu. "Okrem toho, že EÚ otvorila Ukrajine náruč z hľadiska integračných procesov, Únia podporuje túto krajinu aj tým, ako pristupuje k Rusku. Zaviedla režim sankcií, ktorý sa sprísňoval a stále sa predlžuje," poznamenal Mesežnikov.
Podobný typ takejto silnej politickej podpory žiadna z krajín, ktorá chcela vstúpiť do EÚ, podľa neho v takejto podobe nedostala. "EÚ teda stále dáva Ukrajine najavo, že jej na nej záleží aj z hľadiska vnútorných pozitívnych zmien. EÚ podporuje reformný proces jednotlivých sektorov v krajine a podmieňuje svoju väčšiu otvorenosť tým, že vyžaduje od ukrajinskej vlády rozhodnejší postoj, čo sa týka reforiem boja proti korupcii a podobne," dodal Mesežnikov.
