Moskva/Praha 3. septembra (TASR) - V meste Beslan v Severnom Osetsku sa v nedeľu konala bohoslužba a smútočný pochod na pamiatku obetí rukojemníckej drámy, ktorá sa v tomto meste na juhu Ruskej federácie odohrala v prvých dňoch septembra roku 2004. Pietne zhromaždenia sa konali aj v Moskve, Petrohrade, Čite, Pskove, Lipecku a mnohých ďalších ruských mestách.

Ako na svojom webe pripomenulo Rádio Sloboda (RFE/RL), dňa 1. septembra 2004 skupina teroristov zadržala v Beslane viac ako 1100 žiakov, ich rodičov a učiteľov školy, ktorú obsadili. V dôsledku únosu a operácie bezpečnostných zložiek zahynulo 334 ľudí vrátane 186 detí. Ide o teroristický čin s najvyšším počtom obetí v moderných dejinách Ruska, doplnila RFE/RL.

Nateraz posledná obeť rukojemníckej drámy v Beslane zomrela vlani v novembri: šlo o Marinu Dučkovú, ktorá bola počas útoku zranená šrapnelom do oblasti chrbtice a odvtedy bola na invalidnom vozíku. Dučková mala v čase útoku 25 rokov a na slávnostné otvorenie školského roku prišla do beslanskej školy č. 1 so svojím sedemročným synom, deväťročnou mladšou sestrou a so svojou matkou.

Pri príležitosti 19. výročia tragických udalostí sa v Beslane od 1. do 3. septembra konala séria spomienkových podujatí spojená s večerným bdením pri stovkách sviečok zapálených v pamätnom komplexe, ktorý bol vybudovaný v areáli školy.

Stanica RFE/RL dodala, že okolnosti únosu rukojemníkov a najmä začiatok útoku bezpečnostných zložiek na školu stále vyvolávajú otázky.

Podľa verzie vyšetrovateľov bolo rozhodnutie vtrhnúť do budovy prijaté preto, lebo teroristi začali v telocvični, kde boli zhromaždení rukojemníci, odpaľovať výbušné zariadenia.

Podľa iných dôkazov - s ktorými pracovala aj vyšetrovacia komisia vedená poslancom Štátnej dumy Jurijom Saveľjevom - výbuchy spôsobila streľba z granátometov umiestnených údajne na strechách blízkych bytových domov, do školskej telocvične.

Mnohí obyvatelia Beslanu a bývalí rukojemníci vinia za smrť obetí nielen teroristov, ale aj úrady, ktoré napr. počas rukojemníckej drámy tvrdili, že počet rukojemníkov je nižší, ako v skutočnosti, a presviedčali verejnosť, že únoscovia, ktorí obsadili školu, si nekladú žiadne požiadavky - v skutočnosti však žiadali stiahnutie ruských jednotiek z Čečenska.

RFE/RL podotklo, že beslanská tragédia mala aj zásadné politické dôsledky: na osem rokov boli v Rusku zrušené priame voľby gubernátorov, zmenili sa pravidlá volieb do Dumy a zákonodarstvo sa vo všeobecnosti sprísnilo.

V roku 2017 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) nariadil Rusku zaplatiť príbuzným obetí z Beslanu približne tri milióny eur. ESĽP rozhodol, že ruské orgány nesplnili svoju povinnosť zabrániť možnému ohrozeniu ľudského života a nenaplánovali oslobodzovaciu operáciu tak, aby minimalizovali ohrozenie životov rukojemníkov.