Musíme sa poučiť z histórie a tvrdšie bojovať za ochranu našich demokracií, napísala ďalej šéfka europarlamentu na sociálnej sieti.
Autor TASR
Brusel 21. augusta (TASR) - Sovietska invázia do Československa zastavila pred 55 rokmi reformy, znamenala obmedzenie slobody a ukradla nádej celej generácii. Uviedla v pondelok predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová, informuje bruselský spravodajca TASR.
"Bol to nelegitímny spôsob výkonu moci. Neľudský spôsob zaobchádzania s ľuďmi. Musíme sa poučiť z histórie a tvrdšie bojovať za ochranu našich demokracií," napísala ďalej šéfka europarlamentu na sociálnej sieti X (niekdajší Twitter) s odkazom na udalosti z 21. augusta 1968, ktoré viedli k potlačeniu Pražskej jari.
Zákonodarný zbor EÚ nezabudol v tejto súvislosti na hlavného aktéra Pražskej jari Alexandra Dubčeka, ktorý chcel v rámci reforiem rehabilitovať nespravodlivo odsúdených, zrušiť cenzúru či uvoľniť priestor na intelektuálnu a umeleckú tvorbu a uľahčiť možnosti vycestovania do zahraničia. Dubček sa totiž v novembri 1989 stal v poradí druhým laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.
V decembri 2016 bola busta Alexandra Dubčeka slávnostne odhalená v priestoroch europarlamentu v Štrasburgu. Vtedajší predseda EP Martin Schulz, z tábora európskych socialistov a demokratov uviedol, že Dubček bol jednou z najdôležitejších osobností Európy a označil za poctu, že jeho busta zdobí sídlo Európskeho parlamentu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
"Bol to nelegitímny spôsob výkonu moci. Neľudský spôsob zaobchádzania s ľuďmi. Musíme sa poučiť z histórie a tvrdšie bojovať za ochranu našich demokracií," napísala ďalej šéfka europarlamentu na sociálnej sieti X (niekdajší Twitter) s odkazom na udalosti z 21. augusta 1968, ktoré viedli k potlačeniu Pražskej jari.
Zákonodarný zbor EÚ nezabudol v tejto súvislosti na hlavného aktéra Pražskej jari Alexandra Dubčeka, ktorý chcel v rámci reforiem rehabilitovať nespravodlivo odsúdených, zrušiť cenzúru či uvoľniť priestor na intelektuálnu a umeleckú tvorbu a uľahčiť možnosti vycestovania do zahraničia. Dubček sa totiž v novembri 1989 stal v poradí druhým laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.
V decembri 2016 bola busta Alexandra Dubčeka slávnostne odhalená v priestoroch europarlamentu v Štrasburgu. Vtedajší predseda EP Martin Schulz, z tábora európskych socialistov a demokratov uviedol, že Dubček bol jednou z najdôležitejších osobností Európy a označil za poctu, že jeho busta zdobí sídlo Európskeho parlamentu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)