Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Metsolová na Twitteri uviedla, že je mimoriadne sklamaná z odkladu vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenu.
Autor TASR
Brusel 8. decembra (TASR) - Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová vo štvrtok vyhlásila, že je "mimoriadne sklamaná" rozhodnutím Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci o tom, že Rumunsko a Bulharsko, na rozdiel od Chorvátska, nedostali súhlas na vstup do schengenského priestoru. Informuje o tom spravodajca TASR.
Metsolová na Twitteri uviedla, že je mimoriadne sklamaná z odkladu vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenu, lebo podľa jej slov obe krajiny sú na to pripravené a zaslúžia si do tejto zóny vstúpiť.
"V mene Európskeho parlamentu žiadam Radu EÚ, aby konala a zabezpečila nájdenie kompromisu. Len vtedy budeme skutočne jednotní," zdôraznila Metsolová.
Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté vo štvrtok popoludní, keď sa podľa niektorých diplomatických zdrojov proti ich ambíciám počas hlasovania v Rade EÚ vyslovili Rakúsko a Holandsko. Pri separátnom hlasovaní o Chorvátsku bol dosiahnutý konsenzus a táto krajina vstúpi do schengenskej zóny od 1. januára 2023.
Český minister vnútra Vít Rakušan, ktorý ministerskému zasadnutiu predsedal, po hlasovaní povedal, že je vďačný Švédsku, že ako budúca predsednícka krajina v Rade EÚ (od 1. 1. 2003) je pripravené pokračovať v úsilí Českej republiky a bude prioritne presadzovať vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru.
Rumunská tlačová agentúra Agerpres priniesla stanovisko prezidenta Rumunska Klausa Iohannisa o tom, že nedostatočný konsenzus týkajúci sa vstupu Rumunska do Schengenu na pozadí rakúskeho odmietnutia je pre rumunských občanov "hlboko nespravodlivý". Premiér Nicolae Ciuca označil postoj Rakúska za "bezdôvodný".
"Rumunsko si zaslúžilo získať priaznivý hlas. Potvrdzujú to solídne údaje, výsledky nedávnych hodnotiacich misií členských štátov a európskych inštitúcií. Jediný členský štát sa rozhodol ignorovať tieto skutočnosti, zablokovať európsku jednomyseľnosť, a to z nevysvetliteľného a ťažko pochopiteľného dôvodu pre celú EÚ," vyhlásil Iohannis.
Podľa jeho slov "poľutovaniahodný a neodôvodnený" postoj Rakúska ohrozuje európsku jednotu a súdržnosť, ktorá je tak veľmi potrebná v súčasnom geopolitickom kontexte. Zdôraznil, že pre Rumunsko zostáva vstup do oblasti voľného pohybu bez hraničných kontrol aj naďalej "strategickým cieľom".
Bulharský prezident Rumen Radev po hlasovaní Rady EÚ povedal, že je "úplne nelogické", aby Bulharsko a Rumunsko zostali mimo schengenského priestoru uprostred európskej bezpečnostnej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Rade pripomenul, že najväčšími investormi v jeho krajine sú dva štáty, ktoré sa postavili proti vstupu Bulharska do Schengenu: Holandsko a Rakúsko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Metsolová na Twitteri uviedla, že je mimoriadne sklamaná z odkladu vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenu, lebo podľa jej slov obe krajiny sú na to pripravené a zaslúžia si do tejto zóny vstúpiť.
"V mene Európskeho parlamentu žiadam Radu EÚ, aby konala a zabezpečila nájdenie kompromisu. Len vtedy budeme skutočne jednotní," zdôraznila Metsolová.
Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté vo štvrtok popoludní, keď sa podľa niektorých diplomatických zdrojov proti ich ambíciám počas hlasovania v Rade EÚ vyslovili Rakúsko a Holandsko. Pri separátnom hlasovaní o Chorvátsku bol dosiahnutý konsenzus a táto krajina vstúpi do schengenskej zóny od 1. januára 2023.
Český minister vnútra Vít Rakušan, ktorý ministerskému zasadnutiu predsedal, po hlasovaní povedal, že je vďačný Švédsku, že ako budúca predsednícka krajina v Rade EÚ (od 1. 1. 2003) je pripravené pokračovať v úsilí Českej republiky a bude prioritne presadzovať vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru.
Rumunská tlačová agentúra Agerpres priniesla stanovisko prezidenta Rumunska Klausa Iohannisa o tom, že nedostatočný konsenzus týkajúci sa vstupu Rumunska do Schengenu na pozadí rakúskeho odmietnutia je pre rumunských občanov "hlboko nespravodlivý". Premiér Nicolae Ciuca označil postoj Rakúska za "bezdôvodný".
"Rumunsko si zaslúžilo získať priaznivý hlas. Potvrdzujú to solídne údaje, výsledky nedávnych hodnotiacich misií členských štátov a európskych inštitúcií. Jediný členský štát sa rozhodol ignorovať tieto skutočnosti, zablokovať európsku jednomyseľnosť, a to z nevysvetliteľného a ťažko pochopiteľného dôvodu pre celú EÚ," vyhlásil Iohannis.
Podľa jeho slov "poľutovaniahodný a neodôvodnený" postoj Rakúska ohrozuje európsku jednotu a súdržnosť, ktorá je tak veľmi potrebná v súčasnom geopolitickom kontexte. Zdôraznil, že pre Rumunsko zostáva vstup do oblasti voľného pohybu bez hraničných kontrol aj naďalej "strategickým cieľom".
Bulharský prezident Rumen Radev po hlasovaní Rady EÚ povedal, že je "úplne nelogické", aby Bulharsko a Rumunsko zostali mimo schengenského priestoru uprostred európskej bezpečnostnej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Rade pripomenul, že najväčšími investormi v jeho krajine sú dva štáty, ktoré sa postavili proti vstupu Bulharska do Schengenu: Holandsko a Rakúsko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
