Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 7. november 2024Meniny má René
< sekcia Zahraničie

Mexiko vydalo zatykače na vyše 60 členov armády či štátnej správy

Na archívnej snímke bývalý mexický generálny prokurátor Jesús Murillo Karam. Foto: TASR/AP

Ako v nedeľu informovala agentúra AFP, osoby, na ktoré boli vydané zatykače, sú podozrivé z organizovaného zločinu, účasti na násilnom zmiznutí iných osôb, mučenia, vraždy a marenia spravodlivosti.

Mexiko 21. augusta (TASR) - Mexická prokuratúra vydala zatykače na 20 predstaviteľov armády, 44 policajtov a piatich štátnych zamestnancov, ktorí sú podozriví v kauze zmiznutia skupiny 43 študentov. Tento prípad z roku 2014 šokoval verejnosť v Mexiku i v zahraničí.

Ako v nedeľu informovala agentúra AFP, osoby, na ktoré boli vydané zatykače, sú podozrivé z organizovaného zločinu, účasti na násilnom zmiznutí iných osôb, mučenia, vraždy a marenia spravodlivosti. Totožnosť a hodnosť hľadaných osôb neboli spresnené.

AFP pripomenula, že študenti učiteľstva sa pred svojím zmiznutím zmocnili v juhomexickom štáte Guerrero autobusov, aby mohli cestovať na demonštráciu v hlavnom meste Mexiko.

Vyšetrovatelia tvrdia, že následne ich zadržala skorumpovaná polícia, ktorá ich odovzdala drogovému kartelu a ten ich považoval za členov konkurenčného gangu.

O tom, čo sa s mladými ľuďmi stalo ďalej, sa vedú ostré spory: podľa oficiálnej správy predloženej v roku 2015 členovia kartelu študentov zabili a ich pozostatky spálili na skládke odpadu. Tieto závery však odmietli nezávislí experti, úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj pozostalé rodiny.

V súvislosti s týmto prípadom bol v piatok zadržaný bývalý generálny prokurátor Jesús Murillo Karam, ktorý viedol kontroverzné vyšetrovanie okolností zmiznutia 43 študentov. Príslušný súd v sobotu rozhodol, že exprokurátor zostane vo väzbe.

Murillo Karam je doteraz najvyššie postavenou osobou zadržanou v súvislosti s prípadom. Je považovaný za strojcu verzie o tzv. historickej pravde o udalostiach, ktorú v roku 2015 predložila vláda vtedajšieho prezidenta Enriqueho Peňu Nieta. Dokument bol väčšinou zainteresovaných odmietnutý. Neakceptovali ho ani príbuzní obetí.