Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 17. november 2024Meniny má Klaudia
< sekcia Zahraničie

Michel: Belgicko uzná Palestínu, ak bude širší európsky konsenzus

Belgický premiér Charles Michel. Foto: TASR/AP

Belgický premiér reagoval na palestínskeho prezidenta Abbása, ktorý počas obeda s ministrami zahraničných vecí EÚ v Bruseli vyzval Európanov na urýchlené uznanie Palestíny ako samostatného štátu.

Brusel 23. januára (TASR) - Belgická federálna vláda je za uznanie palestínskeho štátu za predpokladu, že sa v tejto otázke podarí nájsť široký európsky konsenzus. Uviedol to v utorok belgický premiér Charles Michel.

Belgický premiér reagoval na pondelňajšiu návštevu palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, ktorý počas pracovného obeda s ministrami zahraničných vecí EÚ v Bruseli vyzval Európanov na urýchlené uznanie Palestíny ako samostatného štátu. Televízna stanica RTBF pripomenula, že Abbás sa následne stretol aj s Michelom, s ktorým mal "plodný a užitočný" rozhovor trvajúci vyše hodiny.

"Keďže existuje značná skupina krajín a aj myšlienka širokého konsenzu, tak by sme sa mohli pokúsiť o dosiahnutie výsledku," povedal Michel na adresu snáh o uznanie palestínskej štátnosti. Premiér sa zároveň vyslovil aj za dôležitejšiu úlohu EÚ pri riešení konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

Michel v tejto súvislosti odsúdil vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, a pripomenul Abbásovi, že belgický parlament poveril federálnu vládu, aby Palestínu ako štát uznala "v primeranom čase".

Ešte v roku 2014 uznalo palestínsky štát Švédsko, slovinský parlament má o tejto otázke hlasovať 31. januára, kým parlamenty Belgicka, Írska a Luxemburska už svojim vládam odporučili uznanie palestínskej štátnosti.

Európsky parlament v decembri 2014 legislatívnym uznesením "v zásade uznal palestínsku štátnosť" a podporil riešenie blízkovýchodného mierového procesu v podobe dvoch štátov. Za uznanie palestínskej štátnosti hlasovali najmä politické frakcie socialistov, zelených a ľavičiarov, zdržanlivejší boli konzervatívci z Európskej ľudovej strany.