Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prudký nárast domácich cien plynu a devalvácia ukrajinskej meny vytlačili mieru inflácie v susednej krajine vlani na najvyššiu úroveň za 14 rokov.
Autor TASR
Kyjev 6. januára (TASR) - Prudký nárast domácich cien plynu a devalvácia ukrajinskej meny vytlačili mieru inflácie v susednej krajine vlani na takmer 25 %, na najvyššiu úroveň za 14 rokov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Štatistický úrad v Kyjeve dnes zverejnil údaje, ktoré sú odrazom nepokojného uplynulého roku. Protivládne demonštrácie začiatkom roka 2014 viedli k pádu promoskovskej vlády. Ukrajina si zvolila nového prezidenta aj kabinet, ktorí uprednostnili spoluprácu s Európskou úniou (EÚ). Moskva následne anektovala Krym a podporila separatistov, ktorí žiadajú odtrhnutie východných regiónov Ukrajiny a ich pripojenie k Rusku. Počas konfliktu už zahynulo 4700 ľudí a tvrdo zasiahol aj ukrajinskú ekonomiku.
Okrem toho musí nová vláda v Kyjeve zavádzať prísne reformy, aby postavila ekonomiku na nohy a splnila podmienky záchranného úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) a ďalších veriteľov, vrátane EÚ.
Podľa najnovších údajov sa miera inflácie na Ukrajine vlani vyšplhala na 24,9 % z 0,5 % v roku 2013 a priblížila sa tak k rekordnej inflácii 25,8 %, ktorú Ukrajina zaznamenala v roku 2000.
Konflikt na východe, ktorý je kľúčovým priemyselným regiónom Ukrajiny, negatívne zasiahol export. Ukrajina je preto nútená dovážať uhlie pre elektrárne, hoci donedávna patrila k významným vývozcom tejto energetickej suroviny.
Hlavným dôvodom prudkého zrýchlenia inflácie na Ukrajine bolo obmedzenie masívnych štátnych dotácií na plyn pre domácnosti, ktoré majú korene ešte v sovietskej ére. Tento krok od Kyjeva požadoval MMF, ktorý Ukrajine schválil úver vo výške 17 miliárd USD (14,27 miliardy eur). Cieľom finančnej pomoci je totiž ozdraviť ukrajinskú ekonomiku, a nie podporovať domácnosti.
Aj devalvácia ukrajinskej meny, ktorá vlani stratila zhruba polovicu svojej hodnoty, prispela k rastu inflácie.
Rozpočet na tento rok, ktorý už podpísal prezident Petro Porošenko, počíta so spomalením tempa rastu inflácie v tomto roku na 13 %. Guvernérka centrálnej banky Valerija Gontarevová ale upozornila, že ak vláda opäť zvýši ceny plynu, inflácia môže klesnúť len na 18 %.
Koncom tohto týždňa očakávajú v Kyjeve delegáciu MMF, ktorá vyhodnotí vyhliadky ukrajinskej ekonomiky a upraví plány reforiem. Vláda očakáva, že po skončení analýzy jej fond uvoľní meškajúcu aj novú splátku z úveru a dostane od neho viac ako 4 miliardy USD. Okrem toho Kyjev verí, že mu veritelia poskytnú aj ďalšiu finančnú pomoc nad rámec schválených 17 miliárd USD.
Štatistický úrad v Kyjeve dnes zverejnil údaje, ktoré sú odrazom nepokojného uplynulého roku. Protivládne demonštrácie začiatkom roka 2014 viedli k pádu promoskovskej vlády. Ukrajina si zvolila nového prezidenta aj kabinet, ktorí uprednostnili spoluprácu s Európskou úniou (EÚ). Moskva následne anektovala Krym a podporila separatistov, ktorí žiadajú odtrhnutie východných regiónov Ukrajiny a ich pripojenie k Rusku. Počas konfliktu už zahynulo 4700 ľudí a tvrdo zasiahol aj ukrajinskú ekonomiku.
Okrem toho musí nová vláda v Kyjeve zavádzať prísne reformy, aby postavila ekonomiku na nohy a splnila podmienky záchranného úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) a ďalších veriteľov, vrátane EÚ.
Podľa najnovších údajov sa miera inflácie na Ukrajine vlani vyšplhala na 24,9 % z 0,5 % v roku 2013 a priblížila sa tak k rekordnej inflácii 25,8 %, ktorú Ukrajina zaznamenala v roku 2000.
Konflikt na východe, ktorý je kľúčovým priemyselným regiónom Ukrajiny, negatívne zasiahol export. Ukrajina je preto nútená dovážať uhlie pre elektrárne, hoci donedávna patrila k významným vývozcom tejto energetickej suroviny.
Hlavným dôvodom prudkého zrýchlenia inflácie na Ukrajine bolo obmedzenie masívnych štátnych dotácií na plyn pre domácnosti, ktoré majú korene ešte v sovietskej ére. Tento krok od Kyjeva požadoval MMF, ktorý Ukrajine schválil úver vo výške 17 miliárd USD (14,27 miliardy eur). Cieľom finančnej pomoci je totiž ozdraviť ukrajinskú ekonomiku, a nie podporovať domácnosti.
Aj devalvácia ukrajinskej meny, ktorá vlani stratila zhruba polovicu svojej hodnoty, prispela k rastu inflácie.
Rozpočet na tento rok, ktorý už podpísal prezident Petro Porošenko, počíta so spomalením tempa rastu inflácie v tomto roku na 13 %. Guvernérka centrálnej banky Valerija Gontarevová ale upozornila, že ak vláda opäť zvýši ceny plynu, inflácia môže klesnúť len na 18 %.
Koncom tohto týždňa očakávajú v Kyjeve delegáciu MMF, ktorá vyhodnotí vyhliadky ukrajinskej ekonomiky a upraví plány reforiem. Vláda očakáva, že po skončení analýzy jej fond uvoľní meškajúcu aj novú splátku z úveru a dostane od neho viac ako 4 miliardy USD. Okrem toho Kyjev verí, že mu veritelia poskytnú aj ďalšiu finančnú pomoc nad rámec schválených 17 miliárd USD.
