Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oficiálne by dosiahnutie dohody mal oznámiť kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Autor TASR
Havana/Bogota 24. augusta (TASR) - Mierové rokovania medzi kolumbijskými vládnymi predstaviteľmi a zástupcami povstaleckého hnutia Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC), ktoré prebiehali v kubánskej Havane s prestávkami takmer štyri roky, sa zjavne blížia k úspešnému záveru.
Podľa informácií svetových agentúr a internetových serverov, ktoré sa odvolávajú na dobre informované zdroje, sa obe strany už dohodli na texte dokumentu, ktorý by mali podpísať na sklonku septembra. Následne by jeho platnosť mali potvrdiť v októbri voliči v plebiscite.
Oficiálne by dosiahnutie dohody mal v noci na štvrtok SELČ oznámiť kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Vyjednávači v kubánskom hlavnom meste strávili posledné dni dolaďovaním detailov mierovej dohody, sčasti sedeli za rokovacím stolom až viac ako 18 hodín.
Jednou z otázok, ktorú riešili, bola ochrana ľavicových rebelov po zložení zbraní pred útokmi pravicových polovojenských jednotiek. Podobne sa hovorilo aj o možnostiach integrácie tých povstalcov, ktorí mali do činenia aj s obchodovaním s drogami. Ďalšou horúcou témou bolo financovanie mierového procesu v latinskoamerickej krajine a zabezpečenie 17 mierových zón na jej území, oblastí, v ktorých budú môcť legálne žiť niekdajší povstalci FARC.
Justičné otázky sa podarilo dohodnúť už skôr, asi štvrtina z 8000 povstalcov FARC môže rátať po podpísaní dohody s prepustením spoza mreží. Dohodnuté sú aj otázky trestných sadzieb, v ktorých sa ráta pre povstalcov s maximálne ôsmimi rokmi väzenia.
Dohodu o prímerí dosiahli obe strany už na sklonku júna.
V uplynulých mesiacoch sa mierové rokovania prejavili aj na bilancii obetí po desaťročia pretrvávajúceho konfliktu v Kolumbii, keď tam zaznamenali najmenej civilných obetí, zabitých povstalcov a násilných akcií od začiatku ozbrojených bojov v roku 1964, informovalo Centrum pre štúdie o konfliktoch (CERAC).
Ozbrojené zrážky a prejavy násilia v Kolumbii si od 60. rokov minulého storočia vyžiadali viac ako 220.000 ľudských životov. Ďalších päť miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy.
Podľa informácií svetových agentúr a internetových serverov, ktoré sa odvolávajú na dobre informované zdroje, sa obe strany už dohodli na texte dokumentu, ktorý by mali podpísať na sklonku septembra. Následne by jeho platnosť mali potvrdiť v októbri voliči v plebiscite.
Oficiálne by dosiahnutie dohody mal v noci na štvrtok SELČ oznámiť kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Vyjednávači v kubánskom hlavnom meste strávili posledné dni dolaďovaním detailov mierovej dohody, sčasti sedeli za rokovacím stolom až viac ako 18 hodín.
Jednou z otázok, ktorú riešili, bola ochrana ľavicových rebelov po zložení zbraní pred útokmi pravicových polovojenských jednotiek. Podobne sa hovorilo aj o možnostiach integrácie tých povstalcov, ktorí mali do činenia aj s obchodovaním s drogami. Ďalšou horúcou témou bolo financovanie mierového procesu v latinskoamerickej krajine a zabezpečenie 17 mierových zón na jej území, oblastí, v ktorých budú môcť legálne žiť niekdajší povstalci FARC.
Justičné otázky sa podarilo dohodnúť už skôr, asi štvrtina z 8000 povstalcov FARC môže rátať po podpísaní dohody s prepustením spoza mreží. Dohodnuté sú aj otázky trestných sadzieb, v ktorých sa ráta pre povstalcov s maximálne ôsmimi rokmi väzenia.
Dohodu o prímerí dosiahli obe strany už na sklonku júna.
V uplynulých mesiacoch sa mierové rokovania prejavili aj na bilancii obetí po desaťročia pretrvávajúceho konfliktu v Kolumbii, keď tam zaznamenali najmenej civilných obetí, zabitých povstalcov a násilných akcií od začiatku ozbrojených bojov v roku 1964, informovalo Centrum pre štúdie o konfliktoch (CERAC).
Ozbrojené zrážky a prejavy násilia v Kolumbii si od 60. rokov minulého storočia vyžiadali viac ako 220.000 ľudských životov. Ďalších päť miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy.
