Traiskirchen 16. októbra (TASR) - Sýrski utečenci ujdú pred občianskou vojnou, prežijú nebezpečnú plavbu po mori a prejdú namáhavú cestu cez niekoľko krajín - a dúfajú, že dostanú základné potraviny, útočisko a dôstojné zaobchádzanie, keď dorazia do Rakúska. Vo väčšine prípadov to tak je, ale niektorí zažili inú situáciu, píše dnes tlačová agentúra Reuters.

Títo ľudia sa sťažujú, že na nich vyvíjajú nátlak, aby odišli z Rakúska na Slovensko, a ak odmietnu alebo jednoducho zmeškajú autobus do susednej SR, "vyhodia" ich z utečeneckého tábora a ocitnú sa na ulici. Tomuto rakúskemu systému nerozumejú.

Rakúske úrady popierajú, že uchádzačov o azyl nútia ísť proti ich vôli na Slovensko, ale naopak zdôrazňujú, že žiadatelia o azyl si nemôžu vyberať, kde budú ubytovaní, kým čakajú na posúdenie svojej žiadosti.

Či už je to správne alebo nie, rakúske preplnené azylové centrá zápasia s tým, aby zvládli najväčšiu migračnú krízu v Európe za posledné desaťročia, uviedol Reuters. A skúsenosti niektorých sýrskych utečencov naznačujú, že jazykové bariéry, nedorozumenia a podozrenia ešte viac zhoršujú tieto problémy.

V posledných mesiacoch sa pomerne hladko dostali do Nemecka desaťtisíce ľudí. Práve Nemecko je najobľúbenejšou destináciou migrantov. Rakúsko však takisto očakáva tento rok približne 85.000 žiadostí o udelenie azylu - čo je podobný počet na jedného obyvateľa ako v Nemecku.

V rakúskom hlavnom azylovom stredisku v meste Traiskirchen, približne 20 kilometrov južne od Viedne, bola toto leto preplnenie také vážne, že 2000 ľudí muselo spať pod holým nebom.

Nakoniec sa rakúska vláda dohodla so Slovenskom, že tam pošle celkovo 500 žiadateľov o azyl, aby zmiernila nápor. Na Slovensku je pre žiadateľov určený bývalý univerzitný areál v Gabčíkove.

Premiestňovanie ľudí do tohto slovenského centra a do ďalších v Rakúsku však neprebieha celkom hladko, napísala agentúra Reuters.

Umar, 27-ročný kuchár zo sýrskeho mesta Dará - kolísky sýrskeho povstania proti prezidentovi Bašárovi Asadovi - tvrdí, že nevedel, že mal nastúpiť do autobusu smerujúceho do Gabčíkova. Zmeškal ho, a preto je z neho teraz bezdomovec bez peňazí a zdravotného poistenia.

Umar sa 11-krát pokúsil dostať z Turecka cez Egejské more do Grécka. Nakoniec sa mu to podarilo. Niekoľko pokusov zlyhalo, pretože hrozilo, že nafukovacie člny poskytnuté pašerákmi sa potopia, a pri jednom pokuse sa minulo palivo do motora.

Pred osudom ďalších migrantov, ktorí sa počas plavby na grécke ostrovy utopili, zachránili Umara a jeho spolucestujúcich len operácie tureckej polície.

Umar pokračoval v púti cez Balkán a 20. augusta sa dostal do Rakúska. Doviezli ho do Traiskirchenu, kde strávil vyše mesiac a spal v stane na trávniku.

Rakúsky kancelár Werner Faymann priznal nedostatky v azylovom systéme a vyhlásil, že úrady zaistia, aby žiadateľom o azyl bolo poskytnuté ubytovanie vhodné počas stredoeurópskej zimy.

Napriek ťažkostiam si Umar zvykol na každodenný život v Traiskirchene. Každý deň o 17.00 h chodieval na "rozdeľovanie", ako to on nazýva - vtedy niektorých uchádzačov o azyl požiadajú, aby podpísali dokument o svojom presune do iného, dlhodobejšieho ubytovacieho zariadenia.

Predstaviteľ v centre však Umara 3. októbra informoval, že mal byť v autobuse, ktorý už skôr v to popoludnie odišiel do Gabčíkova. A zato, že ho zmeškal, Umarovi povedali, aby okamžite opustil areál. Nedali mu ani toľko času, aby si vzal svoje oblečenie.

"Celé dni nosím to isté oblečenie," posťažoval sa Umar agentúre Reuters v tureckej predajni kebabu v Traiskirchene a ukázal na svoju žltú bundu premočenú od dažďa.

Umarov prípad nie je ojedinelý. Humanitárna organizácia Diakonie, ktorá poskytuje bezplatné právne poradenstvo, nedávno zaznamenala za mesiac približne 200 takýchto prípadov migrantov, ktorí zmeškali presun, informovala hovorkyňa organizácie.

Títo ľudia už nedostávajú od vlády základný balík starostlivosti, v súčasnosti poskytovaný približne 56.000 migrantom, do ktorého je zahrnuté ubytovanie, zdravotné poistenie, strava a 40 eur vreckového mesačne.

Ministerstvo vnútra pripúšťa, že migranti vypadávajú zo systému, ak zmeškajú presun, ale jeho hovorca odmietol uviesť, aký počet migrantov situácia postihla.

Hovorca povedal, že presuny do Gabčíkova sú dobrovoľné, dodal však, že ak žiadatelia o azyl nenastúpia do dopravného prostriedku, ktorý ich má odviezť na miesto prideleného ubytovania, prídu o svoje právo na základnú starostlivosť, prinajmenšom dočasne.

"Samozrejme, každý má právo na azyl, ale nikto si nemôže vyberať, do akého výpomocného zariadenia pôjde," povedala pre Reuters tento mesiac rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová.

Iba málo migrantov v Traiskirchene rozumie dokumentom v nemčine a súčasný počet tlmočníkov so znalosťou arabčiny nestačí na to, aby bol každý migrant úplne informovaný. Za takýchto okolností sú nedorozumenia bežné.

Hoci je ubytovanie v Gabčíkove dočasné, migranti sa často obávajú, že sa nebudú môcť vrátiť do Rakúska. Obávajú sa nepriateľského prijatia Slovákmi.

"Nepoznám Slovensko. Videl som video, ktoré zachytávalo, že ľudia na Slovensku nechcú utečencov," povedal Umar. Dodal, že nikto ho nevaroval, že môže prísť o výhody a pomoc, ak zmešká autobus.

Odvtedy sa Umar stále presúva, spáva pod holým nebom alebo v byte mladíka vo Viedni, ktorý ponúkol migrantom priestor, či v neďalekom kostole. Má spací vak, ktorý preňho priateľ prepašoval von z tábora.

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Rakúsku vyhlásila: "Jediné, čo vnímame kriticky, je to, že všetko musí prebiehať na dobrovoľnom základe. Ak človek nechce ísť inam, nemal by vypadnúť zo systému základnej starostlivosti," zdôraznila.

Farajdún Farúk Šahín, 37-ročný lekárnik zo sýrskeho mesta Kobané, je bez základnej starostlivosti už celé týždne. Z Traiskirchenu ho vyhodili, keď odmietol ísť na Slovensko bez rodiny. Tá stále žije v areáli tábora.

"Len vám povedia 'Prečo ste nešli na Slovensko?' Nič viac. Ste vylúčení, zmeškali ste presun, nemôžete sa vrátiť späť," opísal agentúre Reuters svoje skúsenosti Farajdún.