Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová opísala svoje osobné skúsenosti z pracovných návštev Arménska či Moldavska z posledných rokov.
Brusel/Štrasburg 16. augusta (TASR) - Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v správe zverejnenej v pondelok pripomenula, že aj v priebehu tohto týždňa sa budú v Európe konať "dúhové pochody" členov komunity LGBTI, zároveň však upozornila na nárast netolerancie voči LGBTI v Európe a otvorenú zaujatosť politikov a verejných činiteľov proti tejto skupine.
"V čoraz väčšom počte európskych krajín sa politici bez hanby zameriavajú na lesby, homosexuálov, bisexuálov a transrodových a intersexuálnych ľudí za účelom získať politické body, čím podnecujú predsudky a nenávisť. Verejní činitelia – niekedy i na najvyššej úrovni – si tak neplnia svoje povinnosti podporovať dôstojnosť a ľudské práva pre všetkých," uviedla Mijatovičová.
Komisárka ocenila, že v Európe sa za niekoľko desaťročí podarilo dosiahnuť pokrok, keď mnohé členské štáty RE prijali zákony chrániace ľudí z menšiny LGBTI pred diskrimináciou, nenávistnými prejavmi a zločinmi z nenávisti. V súčasnosti 30 členských štátov ponúka ochranu pre stabilné vzťahy párov rovnakého pohlavia a uplatňuje sa aj právo na zákonné uznanie rodu. Aj napriek tomu však pretrvávajúca homofóbia a transfóbia bránia úplnému začleneniu ľudí LGBTI do spoločnosti.
Správa RE upozornila, že hanobenie menšiny LGBTI sa stalo pracovnou metódou ultrakonzervatívnych a nacionalistických politikov, ktorí sa pasujú za ochrancov "tradičných hodnôt", aby posilnili svoju voličskú základňu a udržali sa pri moci. Stigmatizácia osôb LGBTI je obzvlášť výrazná v období pred voľbami.
Mijatovičová opísala svoje osobné skúsenosti z pracovných návštev Arménska či Moldavska z posledných rokov. Pripomenula, že v Poľsku politici spojení s vládnou koalíciou v roku 2019 využívali stigmatizáciu ľudí LGBTI ako nástroj kampane počas parlamentných volieb a prezident Andrzej Duda pred prezidentskými voľbami v roku 2020 sľúbil, že zakáže šírenie ideológie LGBT – "horšej než komunizmus" – vo verejných inštitúciách. Komisárka spresnila, že v Maďarsku, kde sa blížia parlamentné voľby, sa vládna strana uberá rovnakou cestou ako Poľsko.
Na snímke účastníci pochodu príslušníkov sexuálnych menšín v poľskom meste Plock 10. augusta 2019.Foto: TASR/AP
Upozornila, že český prezident Miloš Zeman nemal žiadne výhrady voči tvrdeniu, že transrodových ľudí považuje za "nechutných". Dodala, že sú zdokumentované prípady verbálnych útokov politikov, vládnych aj opozičných, na osoby LGBTI v roku 2020 aj v Bosne a Hercegovine, Estónsku, vo Fínsku, v Lotyšsku a na Slovensku. V Gruzínsku to tohto roku viedlo k útokom na organizátorov dúhového pochodu a na novinárov pokrývajúcich udalosť.
"Transrodoví ľudia a ich práva sa stali toxickým bojiskom. V Maďarsku, Taliansku, Španielsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve politici podnecujú a udržiavajú transfóbiu, spochybňujúc normálnosť alebo dokonca samotnú existenciu transrodových ľudí," uviedla komisárka.
Na archívnej snímke účastníci kráčajú pod dúhovou zástavou počas pochodu sexuálnych menšín v Belehrade.Foto: TASR/AP
Mijatovičová opísala aj situáciu v Rusku, kde je využívanie predsudkov zameraných proti komunite LGBTI na získavanie hlasov dlhodobou politickou praxou. Zdokumentovala aj dianie v Bulharsku, kde politici často používajú voči sexuálnym menšinám hanlivý slovník. Upozornila na sľuby niektorých politikov, že zakážu pochod Sofia Pride, a pripomenula, že v Bulharsku a na Ukrajine členovia extrémistických skupín zastrašujú a útočia na osoby z LGBTI komunity. Vyjadrila tiež zdesenie nad rastúcou stigmatizáciou ľudí LGBTI v Turecku zo strany miestnych politikov a tvorcov verejnej mienky.
"Vo viacerých krajinách majú politici vyjadrujúci názory proti komunite LGBTI prepojenie s extrémne pravicovými a neonacistickými hnutiami zapojenými do násilných útokov na akcie LGBTI," skonštatovala.
Podľa nej využívanie homofóbie a transfóbie sa okrem mobilizácie určitých kategórií voličov ukázalo aj ako pohodlný spôsob na odvrátenie pozornosti od zlyhaní vlády pri riešení naliehavých sociálnych problémov, rastúcich nerovností či útokov na ľudské práva a demokraciu. Mijatovičová v tejto súvislosti menovala Maďarsko, kde ostro sledovaný zákon, zakazujúci šírenie informácií o LGBTI medzi mladistvými, bol prijatý približne v rovnakom čase ako iné zákonné opatrenia s vážnym vplyvom na demokraciu a ľudské práva.
