Brusel/Štrasburg 12. januára (TASR) – Arménski a azerbajdžanskí predstavitelia by sa mali na mierových rozhovoroch zamerať na ochranu ľudských práv a zaviesť silné záruky práv pre všetky osoby postihnuté konfliktom. Uviedla to v piatok komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová, informuje spravodajca TASR.

Mijatovičová zverejnila pre médiá svoje postrehy z vlaňajšej októbrovej návštevy Arménska a Azerbajdžanu vrátane Náhorného Karabachu.

Jej pracovnú návštevu podnietilo hromadné vysídlenie viac ako 101.000 karabašských Arménov, ktorí koncom septembra po vojenskej operácii Azerbajdžanu utiekli do Arménska. Vysídlenie nasledovalo po úplnom ovládnutí regiónu Azerbajdžanom a po deväťmesačnej blokáde Lačinského koridoru, ktorá karabašským Arménom prerušila prístup k základnému tovaru, službám a dodávkam energie.

Mijatovičová hovorila s karabašskými Arménmi, ktorí opustili svoje domovy, videla prázdne ulice v Stepanakerte a na základe získaných svedectiev dospela k záveru, že koncom septembra 2023 sa karabašskí Arméni ocitli opustení bez akýchkoľvek spoľahlivých záruk bezpečnosti alebo ochrany akoukoľvek stranou a že pre nich bol jediným rozumným riešením odchod z domova.

Komisárka privítala úsilie arménskych orgánov poskytnúť všetkým, ktorí prišli z Náhorného Karabachu, prvú základnú pomoc. "Členské štáty Rady Európy by sa mali zameriavať na poskytovanie finančnej podpory, aby zabezpečili úplné uspokojenie humanitárnych potrieb vysídlených osôb a ich hostiteľských skupín," vyhlásila.

Vysídlenci by podľa nej mali dostať možnosť vrátiť sa bezpečne a dôstojne do svojich domovov a mala by sa riešiť otázka ich občianstva a právneho postavenia. Treba nájsť spôsoby, aby mohli dočasne vstúpiť do svojich domovov a navštíviť cintoríny. Azerbajdžan by mal zabezpečiť, aby bol majetok, ktorý po sebe zanechali karabašskí Arméni, chránený pred rabovaním a prevzatím. Arméni, ktorí zostali v Karabachu, by mali mať zaručenú ochranu ľudských práv a slobodu pohybu.

Mijatovičová ocenila kroky prijaté azerbajdžanskou vládou na uľahčenie návratu vysídlencov do karabašského regiónu.

Zároveň vyzvala na vyšetrenie všetkých obvinení z porušovania medzinárodného humanitárneho práva a závažného porušovania ľudských práv v súvislosti s týmto konfliktom a postavenie páchateľov pred súd.

Ďalšie otázky ľudských práv sa týkajú potreby chrániť ľudí pred nástražnými mínami, riešiť situáciu zadržaných osôb v súvislosti s konfliktom a objasnenia osudu nezvestných osôb.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)