Minsk 21. júla (TASR) - Ústavodarná komisia v Bielorusku navrhuje obmedziť prezidentský úrad na dve volebné obdobia a zvýšiť vekovú hranicu pre voľby na tento post na 40 rokov.

Na rokovaní komisie to v stredu uviedol jej predseda, predseda ústavného súdu Piotr Miklaševič.

Ústavodarná komisia súčasne navrhla, aby bol v Bielorusku ustanovený inštitút verejného ochrancu ľudských práv.

V Bielorusku sa pracuje na zmenách a doplnkoch do ústavy, ktoré by mali byť hotové do konca tohto roku a začiatkom roku 2022 by nová ústava mala byť predmetom referenda, informovala v stredu agentúra RIA Novosti.

Návrhy zmien by ústavodarná komisia mala prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý je vo funkcii hlavy štátu už šieste volebné obdobie, predložiť do 1. augusta.

Podľa agentúry RIA Novosti sa komisia v stredu zišla na svojom záverečnom zasadnutí, na ktorom predstavila návrhy zmien predkladané Lukašenkovi.

Jej predseda Miklaševič spresnil, že komisia v návrhu zmien v ústave týkajúcich sa úradu hlavy štátu navrhuje zachovať prezidentskú formu vlády.

Podľa komisie je tiež potrebné zvýšiť vekovú hranicu pre kandidáta na funkciu prezidenta zo súčasných 35 na 40 rokov a ako podmienku stanoviť, že potenciálny kandidát musí mať najmenej 20 rokov trvalý pobyt v Bieloruskej republike. Navrhuje sa tiež, že prezidentský kandidát nesmie byť občanom cudzieho štátu.

V súčasnosti môže byť za prezidenta Bieloruskej republiky zvolený jej občan, ktorý sa tam narodil, má najmenej 35 rokov, má volebné právo a najmenej desať rokov bezprostredne pred voľbami mal v krajine trvalý pobyt.

V súčasnosti je bieloruským prezidentom Alexandr Lukašenko. Vo funkcii je od roku 1994, pričom jeho vyhlásenie za víťaza vlaňajších prezidentských volieb vyvolalo v Bielorusku bezprecedentné masové protesty.

Podľa bieloruskej opozície a západných krajín boli voľby sfalšované. Bieloruské úrady uväznili tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich.

Podľa návrhu by mal byť v ústave definovaný aj status Všebieloruského ľudového zhromaždenia, ktoré by malo získať právo odvolať hlavu štátu v prípade, že spácha velezradu alebo iný závažný zločin.

Všebieloruské ľudové zhromaždenie je grémiom, ktoré nepatrí do systému vládnych či mocenských orgánov. Jeho delegátmi sú vládni predstavitelia a režimom vybraní zástupcovia z rôznych oblastí spoločnosti. Opozícia naň nemá prístup a kritizuje ho ako nelegálne.

Prvé takéto zhromaždenie sa uskutočnilo v októbri 1996. Odvtedy sa koná každých päť rokov – naposledy vo februári tohto roku –, aby jeho delegáti schválili program sociálno-ekonomického rozvoja krajiny na nasledujúcich päť rokov.

Agentúra RIA Novosti doplnila, že ústavodarná komisia vo svojom stanovisku deklarovala, že považuje za potrebné rozšíriť právomoci predsedu vlády a posilniť jeho úlohu pri formovaní vlády a v rozpočtovej sfére.