Bratislava 14. januára (TASR) – Situácia na Ukrajine je stále pomerne zložitá a krajinu čaká ešte veľa práce. Na druhej strane, za posledné roky sa toho zmenilo veľa. "Už za prvé dva roky po Euromajdane (2014 – 2015) sa urobilo viac, ako predtým za vyše dvadsať rokov a reformy pokračovali aj v rokoch 2016 a 2017," zhodnotil pre TASR bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš, ktorý pôsobí ako hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra.

Za uplynulé štyri roky podľa neho prvýkrát dochádza k reálnej zmene "skorumpovaného, nefunkčného oligarchického systému" smerom k fungujúcej trhovej ekonomike. Podľa vlastných slov si vie predstaviť aj rýchlejší vývoj v tejto oblasti, reformy sú však v každej demokratickej krajine ťažkou politickou výzvou. "Navyše, zdedené problémy a deformácie na Ukrajine boli väčšie ako v krajinách, ktoré sa reformovali skôr a k tomu ešte treba prirátať náklady a dôsledky ruskej vojenskej agresie a obchodnej vojny," upozornil.

Najvýraznejšie výsledky Ukrajina podľa Mikloša dosiahla v makroekonomickej stabilizácii. Deficit verejných financií sa znížil v priebehu jedného roka 2015 z vyše 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) na menej ako 3 %. Po predchádzajúcej prudkej devalvácii a vysokej inflácii sa stabilizovali ceny aj kurz meny, prešlo sa na plávajúci kurz a vyčistil sa bankový sektor, kde sa zaviedli prísne pravidlá dohľadu a kapitálovej primeranosti.

"Výrazne sa znížila tzv. veľká korupcia najmä tým, že sa eliminovala väčšina jej najdôležitejších zdrojov," zdôraznil Mikloš. Najväčším zdrojom bola podľa neho regulácie cien energii, keď ešte do roku 2015 bola cena plynu pre domácnosti len na úrovni 12 % skutočných trhových cien. Mnoho oligarchov a politicky spriaznených podnikateľov vďaka tomu nakupovala vo veľkom plyn ako pre domácnosti, aby ho potom exportovali, alebo predávali podnikom na Ukrajine za plné trhové ceny a zarábali na tom miliardy dolárov ročne. Od mája 2016 sú však ceny plynu pre domácnosti deregulované.

Ďalším zdrojom veľkej korupcie boli súkromné banky, upozornil Mikloš. Tie často fungovali tak, že prijímali vklady od bežných ľudí a firiem a potom ich dávali vo forme úverov prepojeným firmám, ktoré peniaze nevrátili. Vkladatelia museli byť následne kompenzovaný z verejných zdrojov. "Tento zdroj korupcie je už rovnako odstránený, Národná banka zavrela 80 zo 180 bánk a štát zoštátnil najväčšiu súkromnú banku Privatbank," priblížil s tým, že pre existujúce banky boli zavedené prísne pravidlá kapitálovej primeranosti a kontroly úverovania prepojených subjektov.

Tretím veľkým zdrojom korupcie bolo verejné obstarávanie. Od augusta 2016 už musia všetky verejné inštitúcie vrátane samospráv používať elektronický aukčný systém ProZorro, ktorý riziko minimalizoval. Problémom bolo aj individuálne a subjektívne posudzovanie vratiek dane z pridanej hodnoty (DPH), od minulého roka však v tejto oblasti funguje automatický elektronický systém, vysvetlil Mikloš.

Jediný veľký zdroj korupcie, ktorý zatiaľ nebol obmedzený, predstavujú podľa neho štátne podniky. "Ukrajina má stále okolo 3500 štátnych podnikov a v privatizácii nebol za posledné roky dosiahnutý žiadny pokrok. Vláda schválila v júli 2017 návrh nového privatizačného zákona, ktorý by mal byť v parlamente prijatý teraz v januári a mal by umožniť výraznejší pokrok v privatizácii," avizoval.

Čiastočný pokrok bol na Ukrajine dosiahnutý v deregulácii a zlepšení podnikateľského prostredia. Začala sa súdna reforma, boli vytvorené niektoré nové, nezávislé protikorupčné inštitúcie, ale pokrok vo vymožiteľnosti práva a trestaní korupčného správania je podľa Mikloša zatiaľ len veľmi čiastkový a nedostatočný.

Okrem týchto reforiem bola uskutočnená veľmi dôležitá dôchodková reforma, ktorý zvýšila fiškálnu udržateľnosť systému aj jeho spravodlivosť, pripomína Mikloš. Za dôležitú označil tiež prvú etapu zdravotníckej reformy, ktorá bola schválená vlani a bude implementovaná v tomto roku.

"Najväčšími výzvami sú súdna reforma, vymožiteľnosť práva a ochrana vlastníckych práv, privatizácia a liberalizácia trhu s pôdou. Trh s pôdou je stále silno regulovaný, milióny vlastníkov nemôžu pôdu predávať, jediné, čo im ostáva, je dať ju do prenájmu veľkým agroholdingom za nízku cenu," doplnil Mikloš.