Brusel 23. apríla (TASR) - Štvrtkové mimoriadne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční popoludní prostredníctvom videokonferencie a bude zamerané na boj proti pandémii nového koronavírusu a na hľadanie účinných spôsobov ekonomického oživenia po kríze, nemusí skončiť prijatím spoločných záverov. Upozornil na to týždenník Politico.

Predseda Európskej rady Charles Michel k svojmu pozývaciemu listu pre premiérov a prezidentov 27 členských krajín priložil aj "cestovný plán" obnovy, ktorá je však podľa Politico bez konkrétnych podrobností o fonde obnovy, pričom úloha dlhodobého rozpočtu EÚ je v ňom "veľmi vágna". Podľa Politico sa Michel ani nebude snažiť dosiahnuť názorovú jednotu lídrov, lebo názory členských krajín na spôsoby ekonomického oživenia sa príliš rôznia.

Už pred summitom bolo jasné, že návrhy členských krajín na oživenie hospodárstva po koronakríze a najmä spôsob, ako za to zaplatiť, si navzájom konkurujú.

Španielsko, jedna z krajín najviac postihnutých koronavírusom, trvá na vlastnom návrhu fondu na obnovu vo výške od jedného do 1,5 bilióna eur, ktorý by mal byť financovaný prostredníctvom trvalého dlhu EÚ. Ide o fond, ktorý by krajinám poskytoval skôr granty než pôžičky. Taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorého krajina zaznamenala v Európe najviac úmrtí na koronavírus, aj naďalej presadzuje myšlienku takzvaných koronabondov. S týmto typom dlhopisov nesúhlasia viaceré krajiny - Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová však naznačila, že Nemecko je "v duchu solidarity" pripravené na "oveľa väčšie príspevky" do rozpočtu EÚ, čo má byť v podobe vydávania dlhopisov a má pomôcť pri financovaní ekonomickej obnovy.

Ide o odkaz na doložky o solidarite podľa článku 122 Zmluvy o EÚ, čo však podľa Politico nemusí byť dostačujúci základ pre dlhodobý plán hospodárskej obnovy.

Potom je tu návrh Francúzska, ktorého minister financií Bruno Le Maire naznačil, že jeho krajina uprednostňuje fond obnovy nenaviazaný na rozpočet EÚ. Luxembursko je tiež skeptické, pokiaľ ide o využívanie dlhodobého rozpočtu (2021 - 2027) na financovanie obnovy.

Okrem toho hlavy vlád a štátov sa na konečnej podobe viacročného finančného rámca (VFR) a jeho prioritách stále nedohodli, hoci sa o ňom rokuje už takmer dva roky.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla, aby sa dlhodobý rozpočet EÚ ako garancia využil na pôžičky na svetových trhoch a získané zdroje by sa potom požičiavali členským štátom. Podľa nej by tento systém mohol zmobilizovať okolo jedného bilióna eur určených na ekonomický reštart a obnovu. Jej návrh však nie je to isté ako koronabondy, ktoré požadujú najmä juhoeurópske krajiny, a neznamená ani spoločné prevzatie dlhu členskými štátmi EÚ.

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli vo štvrtkovom rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera uviedol, že dlhopisy naviazané na rozpočet EÚ (recovery bonds) budú dobrým nástrojom financovania plánu obnovy. "Budú to najatraktívnejšie dlhopisy na medzinárodnej scéne," uviedol s odkazom na ich silnú garanciu v podobe dlhodobého rozpočtu EÚ.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)