Jeruzalem 1. júla (TASR) - Izraelský minister pre regionálnu spoluprácu Ofir Akunis potvrdil, že proces anektovania časti Predjordánska sa nezačne v stredu, ako to naznačoval premiér Benjamin Netanjahu. Napísal to denník The Times of Israel s tým, že podľa Akunisa izraelskí vládni úradníci stále konzultujú posledné detaily plánu so svojimi americkými partnermi.

Tento minister, považovaný za Netanjahuovho dôverníka, uviedol, že podľa jeho názoru sa k anexii prikročí neskôr v júli.

Pôvodne mal Netanjahu v pláne spustiť zaberanie častí územia Západného brehu túto stredu v súlade s plánom amerického prezidenta Donalda Trumpa. V tomto pláne, predstavenom v januári, sa počíta s tým, že približne 30 percent územia Predjordánska bude pod stálou izraelskou kontrolou, pričom Palestínčanom bude na zvyšnom území poskytnutá obmedzená autonómia.

Tento Netanjahuov jednostranný krok však zožal tvrdú kritiku od medzinárodného spoločenstva: OSN, EÚ a kľúčové arabské krajiny tvrdia, že Izraelom plánovaná anexia by porušila medzinárodné právo a podkopala už tak melé vyhliadky na vytvorenie životaschopného nezávislého palestínskeho štátu v susedstve Izraela.

Proti tomuto plánu sa postavili aj blízki spojenci Izraela — napríklad aj Británia.

V úvodníku stredajšieho vydania izraelského denníka Jediot achronot britský premiér Boris Johnson napísal, že ako "vášnivý obhajca Izraela" je Netanjahuovými zámermi obzvlášť znepokojený. Vyslovil nádej, že "k anexii nedôjde". V opačnom prípade "Spojené kráľovstvo neuzná žiadne zmeny hraníc po roku 1967 — s výnimkou tých, na ktorých sa obe strany dohodli," varoval.

Izrael obsadil západný breh rieky Jordán v šesťdňovej vojne v roku 1967. Väčšina medzinárodného spoločenstva považuje toto územie za okupované a 132 izraelských osád je nezákonné. Palestínčania, ktorí vnímajú celý Západný breh ako súčasť svojho budúceho štátu, Trumpov plán odmietli.

Izrael na tomto území síce vybudoval desiatky osád, kde v súčasnosti žije takmer 500.000 ľudí, ale doteraz sa územie Západného brehu nikdy nepokúsil anektovať; vždy deklaroval, že táto oblasť je "sporná" a jej konečné postavenie by sa malo urovnať prostredníctvom rokovaní.

Netanjahu obhajuje svoj plán anexie bezpečnostnými i náboženskými dôvodmi a tvrdí, že Trumpov plán — ústretový voči Izraelčanom — poskytuje ojedinelú príležitosť na prekreslenie izraelských hraníc.

Termín 1. júl ako deň predloženia plánu anexie do parlamentu obsahuje aj koaličná dohoda uzavretá Netanjahuovou stranou Jednota (Likud) s centristickým blokom Modrá a biela (Kachol lavan). V dohode sa však tiež uvádza, že sa musí "dosiahnuť dohoda so Spojenými štátmi americkými o uplatňovaní suverenity". Predstavitelia USA minulý týždeň usporiadali v tejto veci v Bielom dome sériu stretnutí bez zverejnenia akýchkoľvek výsledkov.

Netanjahuov plán narazil na odpor aj u jeho koaličných partnerov: Líder Modrej a bielej, minister obrany Benny Ganc, tento týždeň povedal, že 1. júl ako cieľový dátum nie je "posvätný" a navrhol počkať s anexiou, kým vláda zápasí s koronakrízou. Navrhoval tiež prizvať do "diskusie čo najviac partnerov z krajín tohto regiónu s medzinárodnou podporou".

Izraelské médiá tento týždeň informovali, že americkí predstavitelia požadujú od Izraela gesto voči Palestínčanom ako kompenzáciu za zabratie akéhokoľvek územia Západného brehu.