Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viacerí európski diplomati už pred bruselskými rokovaniami naznačili, že očakávajú pokrok od nového kola rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou v Minsku.
Autor TASR
Brusel 9. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa dnes stretli v Bruseli na rokovaniach, ktorým dominuje situácia na Ukrajine. Očakáva sa odobrenie návrhu na rozšírenie zoznamu sankcionovaných osôb a organizácií a tiež diskusie o možných dodávkach zbraní pre Ukrajinu v jej konflikte s proruskými povstalcami.
Viacerí európski diplomati už pred bruselskými rokovaniami naznačili, že očakávajú pokrok od nového kola rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou v Minsku. Tie by sa mali uskutočniť v stredu, na základe najnovšej mierovej iniciatívy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ku ktorým sa v bieloruskej metropole pripoja Petro Porošenko a Vladimir Putin.
Zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti bude očakávať aj výsledok dnešných diskusií Merkelovej s Barackom Obamom v Bielom dome o možných dodávkach zbraní pre ukrajinské vládne sily. Merkelová koncom minulého týždňa naznačila, že Nemecko nemá záujem dodávať zbrane, v USA však silnie tlak na dôraznejšiu vojenskú pomoc pre Kyjev.
Agentúra DPA v tejto súvislosti citovala šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý tvrdí, že treba dať šancu politickým rokovaniam. Zdôraznil, že "poslať zbrane jednej strane nevyhnutne povedie druhú stranu, aby si zaobstarala zbrane od iných dodávateľov".
"Ďalšie zbrane v regióne ... by prispeli k novej eskalácii napätia," uviedol po príchode do Bruselu rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz. Rovnaké stanovisko majú aj diplomati z Británie a Holandska, kým Belgicko, Luxembursko a Švédsko vyzývajú v súvislosti s dianím na Ukrajine na viac ostražitosti.
Litovský šéf diplomacie Linas Linkevičius patrí medzi tých, ktorí sú v prospech dodávok "obranných zbraní" pre Ukrajinu.
"Povedal by som, že je to logický krok. Nikto nechce vojnu, ale nemôžeme veriť ani slovo ruskému vedeniu," upozornil Linkevičius.
Diplomati EÚ by mali dnes odobriť nové mená a organizácie z Ruska a spomedzi proruských ukrajinských povstalcov, ktorí budú podliehať sankčnému režimu Bruselu. Zákaz cestovania do EÚ a zmrazenie majetku by postihnúť ďalších 19 ľudí, z toho päť občanov Ruskej federácie, a tiež deväť právnických subjektov, z toho najmenej jeden z Ruska, ktoré majú prepojenie na povstalcov na východe Ukrajiny.
"Sme radi, že prebiehajú rokovania a diskusie, ale kým neuvidíme, že Rusko ukáže výsledky, nemôžeme v žiadnom prípade zmierniť tlak," uviedol britský minister zahraničných vecí Philip Hammond v súvislosti s režimom sankcií EÚ.
Vo štvrtok sa v Bruseli uskutoční mimoriadny summit EÚ, kde najvyšší lídri 28 členských štátov budú diskutovať aj o situácii na Ukrajine. V rámci summitu premiéri a prezidenti môžu potvrdiť nové sankcie predpripravené diplomatmi v snahe vyvinúť nový tlak na Rusko a ním podporovaných separatistov.
Viacerí európski diplomati už pred bruselskými rokovaniami naznačili, že očakávajú pokrok od nového kola rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou v Minsku. Tie by sa mali uskutočniť v stredu, na základe najnovšej mierovej iniciatívy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ku ktorým sa v bieloruskej metropole pripoja Petro Porošenko a Vladimir Putin.
Zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti bude očakávať aj výsledok dnešných diskusií Merkelovej s Barackom Obamom v Bielom dome o možných dodávkach zbraní pre ukrajinské vládne sily. Merkelová koncom minulého týždňa naznačila, že Nemecko nemá záujem dodávať zbrane, v USA však silnie tlak na dôraznejšiu vojenskú pomoc pre Kyjev.
Agentúra DPA v tejto súvislosti citovala šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý tvrdí, že treba dať šancu politickým rokovaniam. Zdôraznil, že "poslať zbrane jednej strane nevyhnutne povedie druhú stranu, aby si zaobstarala zbrane od iných dodávateľov".
"Ďalšie zbrane v regióne ... by prispeli k novej eskalácii napätia," uviedol po príchode do Bruselu rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz. Rovnaké stanovisko majú aj diplomati z Británie a Holandska, kým Belgicko, Luxembursko a Švédsko vyzývajú v súvislosti s dianím na Ukrajine na viac ostražitosti.
Litovský šéf diplomacie Linas Linkevičius patrí medzi tých, ktorí sú v prospech dodávok "obranných zbraní" pre Ukrajinu.
"Povedal by som, že je to logický krok. Nikto nechce vojnu, ale nemôžeme veriť ani slovo ruskému vedeniu," upozornil Linkevičius.
Diplomati EÚ by mali dnes odobriť nové mená a organizácie z Ruska a spomedzi proruských ukrajinských povstalcov, ktorí budú podliehať sankčnému režimu Bruselu. Zákaz cestovania do EÚ a zmrazenie majetku by postihnúť ďalších 19 ľudí, z toho päť občanov Ruskej federácie, a tiež deväť právnických subjektov, z toho najmenej jeden z Ruska, ktoré majú prepojenie na povstalcov na východe Ukrajiny.
"Sme radi, že prebiehajú rokovania a diskusie, ale kým neuvidíme, že Rusko ukáže výsledky, nemôžeme v žiadnom prípade zmierniť tlak," uviedol britský minister zahraničných vecí Philip Hammond v súvislosti s režimom sankcií EÚ.
Vo štvrtok sa v Bruseli uskutoční mimoriadny summit EÚ, kde najvyšší lídri 28 členských štátov budú diskutovať aj o situácii na Ukrajine. V rámci summitu premiéri a prezidenti môžu potvrdiť nové sankcie predpripravené diplomatmi v snahe vyvinúť nový tlak na Rusko a ním podporovaných separatistov.
