Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.
Autor TASR
Bagdad 25. septembra (TASR) - Ministri zahraničných vecí Egypta, Iraku a Jordánska v stredu odsúdili "agresiu" Izraela proti Libanonu a varovali, že "tlačí región k totálnej vojne". Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
V spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ministri uviedli, že zastavenie "nebezpečnej eskalácie v regióne... sa začína zastavením izraelskej agresie v Pásme Gazy".
K eskalácii napätia medzi Izraelom a Hizballáhom sa v uplynulých dňoch vyjadril aj najvyšší šiitsky duchovný v Iraku, ajatolláh Alí Sistání, ktorého vplyv presahuje hranice jeho krajiny a ktorého vyjadrenie je výnimočné, lebo dianie v zahraničí komentuje len veľmi zriedka. Sistání v pondelok vyzval vynaložiť všetko možné úsilie na ukončenie izraelskej "barbarskej agresie a na ochranu libanonského ľudu".
Najnovší vývoj komentoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján, keď v utorok v rozhovore pre americkú stanicu CNN vyhlásil, že Hizballáh "nemôže proti Izraelu stáť sám".
"Hizballáh nemôže sám oponovať krajine, ktorú bránia, podporujú a zásobujú západné krajiny, európske a Spojené štáty," zdôraznil nový prezident krajiny považovanej za spojenca Hizballáhu.
Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.
Jednotky pod vedením Hizballáhu odvtedy takmer každý deň útočili na izraelské komunity a vojenské stanovištia pozdĺž hranice. Hizballáh tvrdí, že to robí na podporu Palestínčanov v Pásme Gaze vo vojne vyvolanej útokom teroristických kománd vedených Hamasom na juh Izraela. Izrael na túto paľbu reagoval útokmi na objekty Hizballáhu na libanonskej strane hranice.
Ostreľovanie cez tzv. modrú líniu na hranici medzi Libanonom a Izraelom si vyžiadalo stovky mŕtvych a zranených, väčšinu z nich na libanonskej strane.
Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu na celý región.
V spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ministri uviedli, že zastavenie "nebezpečnej eskalácie v regióne... sa začína zastavením izraelskej agresie v Pásme Gazy".
K eskalácii napätia medzi Izraelom a Hizballáhom sa v uplynulých dňoch vyjadril aj najvyšší šiitsky duchovný v Iraku, ajatolláh Alí Sistání, ktorého vplyv presahuje hranice jeho krajiny a ktorého vyjadrenie je výnimočné, lebo dianie v zahraničí komentuje len veľmi zriedka. Sistání v pondelok vyzval vynaložiť všetko možné úsilie na ukončenie izraelskej "barbarskej agresie a na ochranu libanonského ľudu".
Najnovší vývoj komentoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján, keď v utorok v rozhovore pre americkú stanicu CNN vyhlásil, že Hizballáh "nemôže proti Izraelu stáť sám".
"Hizballáh nemôže sám oponovať krajine, ktorú bránia, podporujú a zásobujú západné krajiny, európske a Spojené štáty," zdôraznil nový prezident krajiny považovanej za spojenca Hizballáhu.
Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.
Jednotky pod vedením Hizballáhu odvtedy takmer každý deň útočili na izraelské komunity a vojenské stanovištia pozdĺž hranice. Hizballáh tvrdí, že to robí na podporu Palestínčanov v Pásme Gaze vo vojne vyvolanej útokom teroristických kománd vedených Hamasom na juh Izraela. Izrael na túto paľbu reagoval útokmi na objekty Hizballáhu na libanonskej strane hranice.
Ostreľovanie cez tzv. modrú líniu na hranici medzi Libanonom a Izraelom si vyžiadalo stovky mŕtvych a zranených, väčšinu z nich na libanonskej strane.
Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu na celý región.
