Brusel 10. apríla (TASR) - Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa vo štvrtok dohodli na niekoľkomiliardovom záchrannom pláne, ktorý má pomôcť zmierniť ekonomické dôsledky pandémie nového koronavírusu. Je určený pre ohrozené štáty, firmy a zamestnania. Informovali o tom vo štvrtok neskoro večer v Bruseli účastníci videokonferencie, píše agentúra DPA.

Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko - všetky tieto krajiny sa zhodli na podpore záchranného balíka, uviedli pre agentúru Reuters viacerí diplomati a zástupcovia vlád. Detaily ešte musia odsúhlasiť aj ostatné štáty EÚ.

Kompromis dosiahli ministri až po dvoch kolách rokovaní a po ostrom spore týkajúcom sa podmienok tohto balíka v rozsahu približne 500 miliárd eur.

"Dnešok je veľkým dňom európskej solidarity a aj sily," povedal v Berlíne po skončení rokovaní minister financií Olaf Scholz. "Ide o zdravie občanov, ide o zaistenie pracovných miest a ide o to, aby mnohé podniky v tejto kríze prežili," dodal.

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire na Twitteri napísal, že sa podarilo dosiahnuť vynikajúci kompromis. Ako uviedol, 500 miliárd eur je k dispozícii okamžite a má byť pripravený aj nový fond na oživenie hospodárstva.

Ministri financií rokovali už v stredu, no po 16 hodinách diskusií sa im na záchrannom pláne dohodnúť nepodarilo, preto rokovania pokračovali aj vo štvrtok.

Dosiahli kompromisnú dohodu o záchrannom balíku

Ministri financií Európskej únie (EÚ) vo štvrtok (9. 4.) po zdĺhavých rokovaniach dosiahli kompromisnú dohodu o záchrannom balíku, ktorý má pomôcť zmierniť ekonomické dôsledky pandémie nového koronavírusu. Dohoda však nezahŕňa tesnejšiu spoluprácu eurozóny vo forme spoločných dlhopisov. Táto otázka tak zostala otvorená.

Spoločné ručenie za pôžičky bolo pritom kľúčovou požiadavkou Talianska. Nemecko, Rakúsko a Holandsko to však odmietli. Vláde v Ríme pritom hrozí strmý nárast už aj tak obrovských dlhov pre vysoké náklady na boj s tzv. koronakrízou.

Mário Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, napriek tomu označil balík opatrení za "bezprecedentný". A štvrtkovú dohodu za "odvážnu odpoveď" na krízu, keďže zahŕňa "ambiciózne návrhy, ktoré by boli len pred pár týždňami nemysliteľné".

"Dnes večer Európa ukázala, že môže dosiahnuť výsledky, keď existuje vôľa," vyhlásil po skončení videorozhovorov. Poukázal pritom aj na reakciu Európy na globálnu finančnú krízu pred vyše 10 rokmi, keď "urobila príliš málo a príliš neskoro". "Tento raz je to iné," dodal.

Ministri financií sa dohodli na vytvorení balíka podpory počas pandémie - Pandemic Crisis Support v objeme takmer 240 miliárd eur, čo je približne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ten bude k dispozícii všetkým členom záchranného fondu eurozóny - Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).

Ministri sa zhodli tiež na tom, že ťažko zasiahnuté štáty, ako sú napríklad Španielsko a Taliansko, môžu rýchlo čerpať z tohto balíka, pod podmienkou, že peniaze požijú na zdravotnú starostlivosť, pričom platnosť úverovej linky vyprší po skončení pandémie.

Ďalej, Európska investičná banka vytvorí tzv. celoeurópsky štít, ktorého cieľom bude ručiť za pôžičky vo výške 200 miliárd eur so zameraním na malé a stredné podniky. A 100 miliárd eur pôjde na dorovnanie stratených miezd pre ľudí, ktorým zamestnávatelia skrátili pracovný čas.

Dohoda znamená, že sa podarilo prekonať nezhody medzi Talianskom a Holandskom, pokiaľ ide o podmienky pôžičiek z ESM. Taliansko totiž odmietalo čerpať financie z tohto fondu, pretože sú spájané s tvrdými podmienkami. Grécko, Írsko a ďalšie zadlžené krajiny eurozóny, ktoré v priebehu dlhovej krízy v rokoch 2010 - 2015 požiadali o záchranné úvery z ESM, museli zavádzať prísne úsporné opatrenia a reformy.

Záverečné vyhlásenie tak odhalilo, že sa nakoniec podarilo dosiahnuť kompromis, podľa ktorého si krajiny môžu požičať sumu až do výšky 2 % ich ročného HDP za priaznivú cenu na financovanie "priamych alebo nepriamych" nákladov na súčasnú zdravotnú krízu.

Otázkou tak teraz zostáva, či budú trhy považovať tento balík za dostatočne veľký na to, aby na ne zapôsobil. A zabránil tomu, aby nové hromadenie vládnych dlhov vyvolalo ďalšiu finančnú krízu v eurozóne. Doposiaľ bránila zvýšeniu nákladov na pôžičky zadlžených krajín, ako je Taliansko, Európska centrálna banka svojim masívnym nákupom dlhopisov eurozóny. Tento program je však zatiaľ obmedzený, a to ako do veľkosti, tak doby trvania.

Eurozónu aj celú EÚ vážne zasiahla pandémia nového koronavírusu. Krajiny v regióne zaviedli rozsiahle blokády, čím zastavili väčšinu ekonomickej aktivity.

Prezidentka ECB Christine Lagardová odhaduje, že hospodárstvo eurozóny by mohlo tento rok klesnúť o viac ako 10 %, ak blokády potrvajú dlhší čas. To bude najhorší výsledok v histórii regiónu, ktorý zaviedol euro.