Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen upozornil, že počítačové systémy aliancie sú bežne vystavené útokom neznámych hackerov.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 4. júna (TASR) - Členské krajiny NATO by mali do jesene dosiahnuť "plnú operačnú spôsobilosť" v počítačovej obrane, uviedol dnes generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
Dodal, že aliancia hľadá spôsoby, ako reagovať na žiadosti členských krajín o pomoc v prípade, že sa individuálne stanú terčom počítačových útokov.
Ministri obrany 28 členských krajín sa prvý raz zaoberali počítačovou bezpečnosťou. Podľa Rasmussena sa počítačové útoky stali "častejšími, komplexnejšími a nebezpečnejšími".
Minulého roku NATO čelilo 2500 závažnejším prípadom takýchto útokov, ale bezpečnosť aliancie nebola narušená. Ministri však nerokovali o technických detailoch postupu, ak sa členská krajina stane terčom počítačového útoku, uviedla tlačová agentúra AP.
V roku 2011 Severoatlantická aliancia schválila revidovanú kybernetickú obrannú politiku a prijala akčný plán pre posilnenie počítačovej obrany.
Vláda Spojených štátov vystupňovala úsilie na zmarenie počítačových útokov a americký prezident Barack Obama by mal o počítačovej bezpečnosti rokovať tento týždeň v Kalifornii s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Ministri obrany NATO z 28 členských krajín aliancie sa dnes zišli v Bruseli na dvojdňovej konferencii, v rámci ktorej budú diskutovať o tom, ako riešiť rastúce hrozby pre počítačovú bezpečnosť. Ide o tému, ktorá by sa v blízkej budúcnosti mohla stať jednou z hlavných politík aliancie.
"(Kybernetická hrozba) sa vyvíja pravdepodobne rýchlejšie než akýkoľvek iný typ hrozby, ktorej čelíme v súčasnosti," uviedol jeden z diplomatov z prostredia NATO.
Aliancia chce prijať opatrenia na najvyššej úrovni, aby mohla udržať krok s technologickým rozvojom v tejto oblasti. Už 23 z 28 členských krajín NATO sa zaviazalo k vzájomnej výmene informácií a pomoci v prípade kybernetických útokov.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen upozornil, že počítačové systémy aliancie sú bežne vystavené útokom neznámych hackerov, ale doteraz sa počítačové systémy vždy darilo úspešne ochrániť.
"Musíme túto hrozbu brať vážne a zvážiť ako môžeme posilniť našu počítačovú obranu... Potrebujeme na to vyvinúť aj potrebný politický tlak," vyhlásil Rasmussen pred začatím konferencie v bruselskom sídle NATO.
V roku 2007 sa internetový systém Estónska, jedného z členov NATO, stal terčom rozsiahleho útoku neznámych páchateľov, čo alianciu prinútilo vytvoriť centrum pre kybernetickú obranu v Talline.
V roku 2011 Severoatlantická aliancia schválila revidovanú kybernetickú obrannú politiku a prijala akčný plán pre posilnenie kybernetickej obrany.
Americký minister obrany Chuck Hagel, ktorý sa zúčastní ministerskej NATO prvýkrát od svojho nástupu do funkcie, označil kybernetickú bezpečnosť za jednu z obranných priorít USA.
Dodal, že aliancia hľadá spôsoby, ako reagovať na žiadosti členských krajín o pomoc v prípade, že sa individuálne stanú terčom počítačových útokov.
Ministri obrany 28 členských krajín sa prvý raz zaoberali počítačovou bezpečnosťou. Podľa Rasmussena sa počítačové útoky stali "častejšími, komplexnejšími a nebezpečnejšími".
Minulého roku NATO čelilo 2500 závažnejším prípadom takýchto útokov, ale bezpečnosť aliancie nebola narušená. Ministri však nerokovali o technických detailoch postupu, ak sa členská krajina stane terčom počítačového útoku, uviedla tlačová agentúra AP.
V roku 2011 Severoatlantická aliancia schválila revidovanú kybernetickú obrannú politiku a prijala akčný plán pre posilnenie počítačovej obrany.
Vláda Spojených štátov vystupňovala úsilie na zmarenie počítačových útokov a americký prezident Barack Obama by mal o počítačovej bezpečnosti rokovať tento týždeň v Kalifornii s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Kybernetické hrozby sú témou konferencie v Bruseli
Ministri obrany NATO z 28 členských krajín aliancie sa dnes zišli v Bruseli na dvojdňovej konferencii, v rámci ktorej budú diskutovať o tom, ako riešiť rastúce hrozby pre počítačovú bezpečnosť. Ide o tému, ktorá by sa v blízkej budúcnosti mohla stať jednou z hlavných politík aliancie."(Kybernetická hrozba) sa vyvíja pravdepodobne rýchlejšie než akýkoľvek iný typ hrozby, ktorej čelíme v súčasnosti," uviedol jeden z diplomatov z prostredia NATO.
Aliancia chce prijať opatrenia na najvyššej úrovni, aby mohla udržať krok s technologickým rozvojom v tejto oblasti. Už 23 z 28 členských krajín NATO sa zaviazalo k vzájomnej výmene informácií a pomoci v prípade kybernetických útokov.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen upozornil, že počítačové systémy aliancie sú bežne vystavené útokom neznámych hackerov, ale doteraz sa počítačové systémy vždy darilo úspešne ochrániť.
"Musíme túto hrozbu brať vážne a zvážiť ako môžeme posilniť našu počítačovú obranu... Potrebujeme na to vyvinúť aj potrebný politický tlak," vyhlásil Rasmussen pred začatím konferencie v bruselskom sídle NATO.
V roku 2007 sa internetový systém Estónska, jedného z členov NATO, stal terčom rozsiahleho útoku neznámych páchateľov, čo alianciu prinútilo vytvoriť centrum pre kybernetickú obranu v Talline.
V roku 2011 Severoatlantická aliancia schválila revidovanú kybernetickú obrannú politiku a prijala akčný plán pre posilnenie kybernetickej obrany.
Americký minister obrany Chuck Hagel, ktorý sa zúčastní ministerskej NATO prvýkrát od svojho nástupu do funkcie, označil kybernetickú bezpečnosť za jednu z obranných priorít USA.
