Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri obrany EÚ sa dohodli aj predĺžení platnosti sankcií voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada o ďalší rok, čiže do 1. júna 2025. Tieto sankcie sa vzťahujú na 316 osôb a 86 organizácií.
Autor TASR
Brusel 28. mája (TASR) - Ministri obrany Európskej únie sa na utorňajšom stretnutí v Bruseli nedokázali dohodnúť na tom, či by malo byť Ukrajine umožnené používať západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov povedal, že takého sebaobranné útoky na ruskom území sú v súlade s medzinárodným právom, ak k nim dochádza primeraným spôsobom. Zároveň však označil za zrejmé, že rozhodnutie v tejto veci je na jednotlivých členských štátov.
"Nikto nemôže zabrániť niektorému z členských štátov, aby Ukrajine poskytol zbrane a nechal Ukrajincov použiť tieto zbrane pri útokoch na vojenské ciele na ruskom území," povedal Borrell. Dodal však, že rovnako nie je možné nič také od členov EÚ ani vynucovať.
Niektoré členské krajiny EÚ momentálne dodávajú zbrane Kyjevu s minimálnymi obmedzeniami, zatiaľ čo iné tak robia pod podmienkou, že budú použité len na ukrajinskom území, približuje DPA. Ukrajinská vláda v tejto súvislosti tvrdí, že jej sily musia byť schopné zasiahnuť aj ciele v Rusku, keďže to podniká útoky aj spoza svojich hraníc.
Ministri obrany členských krajín EÚ sa rozchádzajú aj v názore na to, či by malo byť povolené, aby vojenskí inštruktori z EÚ poskytovali výcvik ukrajinským brancom na území Ukrajiny, alebo by branci mali za týmto účelom vycestovať do EÚ.
Borrell v tejto súvislosti uviedol, že časť členských krajín sa obávala, že takýto výcvik priamo na Ukrajine by značil väčšie zapojenie do konfliktu a viedol k ďalšej eskalácii s Ruskom. Iné krajiny zase podľa jeho slov videli výhodu vo väčšej efektívnosti takéhoto výcviku, ktorým by sa predišlo tomu, aby ukrajinskí branci "chodili tam a nazad".
Ministri obrany sa však na utorňajšom zasadnutí v Bruseli dokázali dohodnúť na všeobecných prioritách obrany EÚ. Na prvom mieste je v tomto smere "neochvejná podpora Ukrajiny zo strany EÚ", na ktorú EÚ využije "všetky svoje dostupné nástroje". DPA približuje, že medzi tieto nástroje patrí mimorozpočtový fond s názvom Európsky mierový nástroj (EPF), v rámci ktorého EÚ prisľúbila Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote päť miliárd eur, ktorú však brzdí Maďarsko.
Na zasadnutí sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Protivzdušnú obranu označil za "najnaliehavejšiu potrebu Ukrajiny". Dodal, že krajiny EÚ "zintenzívňujú dodávky munície aj systémov protivzdušnej obrany, a to najmä tých najmodernejších, systémov Patriot".
Ministri obrany EÚ sa dohodli aj predĺžení platnosti sankcií voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada o ďalší rok, čiže do 1. júna 2025. Tieto sankcie sa vzťahujú na 316 osôb a 86 organizácií.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov povedal, že takého sebaobranné útoky na ruskom území sú v súlade s medzinárodným právom, ak k nim dochádza primeraným spôsobom. Zároveň však označil za zrejmé, že rozhodnutie v tejto veci je na jednotlivých členských štátov.
"Nikto nemôže zabrániť niektorému z členských štátov, aby Ukrajine poskytol zbrane a nechal Ukrajincov použiť tieto zbrane pri útokoch na vojenské ciele na ruskom území," povedal Borrell. Dodal však, že rovnako nie je možné nič také od členov EÚ ani vynucovať.
Niektoré členské krajiny EÚ momentálne dodávajú zbrane Kyjevu s minimálnymi obmedzeniami, zatiaľ čo iné tak robia pod podmienkou, že budú použité len na ukrajinskom území, približuje DPA. Ukrajinská vláda v tejto súvislosti tvrdí, že jej sily musia byť schopné zasiahnuť aj ciele v Rusku, keďže to podniká útoky aj spoza svojich hraníc.
Ministri obrany členských krajín EÚ sa rozchádzajú aj v názore na to, či by malo byť povolené, aby vojenskí inštruktori z EÚ poskytovali výcvik ukrajinským brancom na území Ukrajiny, alebo by branci mali za týmto účelom vycestovať do EÚ.
Borrell v tejto súvislosti uviedol, že časť členských krajín sa obávala, že takýto výcvik priamo na Ukrajine by značil väčšie zapojenie do konfliktu a viedol k ďalšej eskalácii s Ruskom. Iné krajiny zase podľa jeho slov videli výhodu vo väčšej efektívnosti takéhoto výcviku, ktorým by sa predišlo tomu, aby ukrajinskí branci "chodili tam a nazad".
Ministri obrany sa však na utorňajšom zasadnutí v Bruseli dokázali dohodnúť na všeobecných prioritách obrany EÚ. Na prvom mieste je v tomto smere "neochvejná podpora Ukrajiny zo strany EÚ", na ktorú EÚ využije "všetky svoje dostupné nástroje". DPA približuje, že medzi tieto nástroje patrí mimorozpočtový fond s názvom Európsky mierový nástroj (EPF), v rámci ktorého EÚ prisľúbila Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote päť miliárd eur, ktorú však brzdí Maďarsko.
Na zasadnutí sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Protivzdušnú obranu označil za "najnaliehavejšiu potrebu Ukrajiny". Dodal, že krajiny EÚ "zintenzívňujú dodávky munície aj systémov protivzdušnej obrany, a to najmä tých najmodernejších, systémov Patriot".
Ministri obrany EÚ sa dohodli aj predĺžení platnosti sankcií voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada o ďalší rok, čiže do 1. júna 2025. Tieto sankcie sa vzťahujú na 316 osôb a 86 organizácií.
