Ryszard Siwiec sa 8. septembra 1968 polial benzínom a podpálil na varšavskom štadióne za prítomnosti vedenia poľskej komunistickej strany, diplomatov a 100.000 divákov.
Autor TASR
Varšava 25. októbra (TASR) - Ministri zahraničných vecí Vyšehradskej skupiny (V4) si dnes vo Varšave uctili pamiatku Poliaka Ryszarda Siwieca, ktorý sa pred 44 rokmi podpálil na protest proti účasti Poľska na invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Ministri Miroslav Lajčák zo Slovenska, Karel Schwarzenberg z ČR, János Martonyi z Maďarska a Radoslaw Sikorski z Poľska položili kvety k pomníku Siwieca, ktorý v júli odhalili neďaleko varšavského Národného štadióna, informovala tlačová agentúra PAP.
Siwiec, bývalý príslušník odbojovej Krajinskej armády (AK) z obdobia druhej svetovej vojny, sa 8. septembra 1968 polial benzínom a podpálil na varšavskom štadióne za prítomnosti vedenia poľskej komunistickej strany, diplomatov a 100.000 divákov. Zomrel po štyroch dňoch v nemocnici v dôsledku popálenín. Mal 59 rokov.
Protestné upálenie Siwieca, ktoré si na štadióne všimla len časť prítomných, poľské vedenie utajovalo a robilo všetko pre to, aby sa nedostalo do povedomia verejnosti. Tajná polícia zadržala jeho posolstvo nahraté na magnetofóne, v ktorom vysvetľoval svoje rozhodnutie, a jeho list na rozlúčku určený manželke a rodine sa k ním dostal až o 20 rokov neskôr.
Ministri Miroslav Lajčák zo Slovenska, Karel Schwarzenberg z ČR, János Martonyi z Maďarska a Radoslaw Sikorski z Poľska položili kvety k pomníku Siwieca, ktorý v júli odhalili neďaleko varšavského Národného štadióna, informovala tlačová agentúra PAP.
Siwiec, bývalý príslušník odbojovej Krajinskej armády (AK) z obdobia druhej svetovej vojny, sa 8. septembra 1968 polial benzínom a podpálil na varšavskom štadióne za prítomnosti vedenia poľskej komunistickej strany, diplomatov a 100.000 divákov. Zomrel po štyroch dňoch v nemocnici v dôsledku popálenín. Mal 59 rokov.
Protestné upálenie Siwieca, ktoré si na štadióne všimla len časť prítomných, poľské vedenie utajovalo a robilo všetko pre to, aby sa nedostalo do povedomia verejnosti. Tajná polícia zadržala jeho posolstvo nahraté na magnetofóne, v ktorom vysvetľoval svoje rozhodnutie, a jeho list na rozlúčku určený manželke a rodine sa k ním dostal až o 20 rokov neskôr.