Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sankcie uvalené Úniou na Bielorusku umožnia zavedenie zákazu cestovania a zmrazenie aktív približne 40 príslušníkom bieloruského režimu.
Autor TASR
Minsk 2. októbra (TASR) - Bielorusko povolalo na "konzultácie" svojich veľvyslancov v Poľsku a Litve a vyzvalo tieto krajiny na recipročný krok. Informoval o tom v piatok spravodajský portál TUT.by.
Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz na vysvetlenie uviedol, že tento krok bol vynútený "výlučne z dôvodu osobitnej deštruktívnej úlohy, ktorú sa vedenie Poľska a Litvy v praxi rozhodlo hrať vo vzťahu k Bielorusku“.
Súčasne informoval, že jeho rezort požaduje, aby Poľsko a Litva do 9. októbra "výrazne znížili počet svojich diplomatov pôsobiacich v Bielorusku". Podľa Hlaza by na litovskom veľvyslanectve malo namiesto súčasných 25 zostať pracovať 14 diplomatov a na poľskom veľvyslanectve by malo pôsobiť 18, nie súčasných 50 diplomatov.
Hovorca bieloruského rezortu diplomacie sa vyjadril aj k sankciám uvaleným na Bielorusko Britániou a Kanadou, ktoré označil za kontraproduktívne. Oznámil tiež recipročnú, zrkadlovú, redakciu Bieloruska.
Okrem toho sa lídri členských krajín EÚ v noci na piatok dohodli na uvalení sankcií voči niektorým bieloruským predstaviteľom.
Agentúra BelTa priniesla v piatok reakciu bieloruského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého sa Európska únia rozhodnutím Rady EÚ vzdialila svojmu susedovi, Bielorusku.
Ministerstvo poznamenalo, že v posledných rokoch bieloruská strana aktívne a vytrvalo pracovala na posilňovaní vzťahov medzi Bieloruskom a EÚ, ktoré sú prospešné pre ľudí a bezpečnosť v spoločnom regióne.
Rezort diplomacie v tejto súvislosti kritizoval, že EÚ nemala "štvrťstoročie čas na to, aby do platnosti vstúpila Dohoda o partnerstve a spolupráci s Bieloruskom", ale "na uvalenie sankcií stačilo niekoľko týždňov".
"A bolo by to ešte rýchlejšie, keby v Európe nebolo v lete obdobie dovoleniek," tvrdí Minsk.
Ministerstvo zahraničných vecí poznamenalo, že "si netreba robiť ilúzie", že kroky EÚ nebudú mať vplyv na bieloruských občanov a ďalšie oblasti spolupráce medzi Bieloruskom a EÚ. Uvádza tiež, že sankcie boli v skutočnosti uvalené za to, že "Bielorusko nesplnilo súbor ultimatívnych požiadaviek, ktoré by (pritom) žiadny suverénny štát, ak si sám seba váži, nesplnil".
Sankcie uvalené Úniou na Bielorusku umožnia zavedenie zákazu cestovania a zmrazenie aktív približne 40 príslušníkom bieloruského režimu, ktorí sú údajne zodpovední za falšovanie výsledkov augustových volieb a následné násilné potláčanie protestov.
Na tomto sankčnom zozname sa však podľa predsedu Európskej rady Charla Michela samotný Lukašenko zatiaľ nenachádza.
Spravodajský portál TUT.by informoval, že na sankčný zoznam sa dostal okrem iných minister vnútra Juryj Karajev, jeho námestník Aľaxandr Barsukov, veliteľ jednotiek osobitného určenie pre mesto Minsk Dzmitryj Balaba, bývalý šéf KGB a v súčasnosti tajomník Rady bezpečnosti Valeryj Vakuľčyk, bývalý generálny prokurátor Aľaxandr Kaňuk či predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Lidzija Jarmošynová.
Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz na vysvetlenie uviedol, že tento krok bol vynútený "výlučne z dôvodu osobitnej deštruktívnej úlohy, ktorú sa vedenie Poľska a Litvy v praxi rozhodlo hrať vo vzťahu k Bielorusku“.
Súčasne informoval, že jeho rezort požaduje, aby Poľsko a Litva do 9. októbra "výrazne znížili počet svojich diplomatov pôsobiacich v Bielorusku". Podľa Hlaza by na litovskom veľvyslanectve malo namiesto súčasných 25 zostať pracovať 14 diplomatov a na poľskom veľvyslanectve by malo pôsobiť 18, nie súčasných 50 diplomatov.
Hovorca bieloruského rezortu diplomacie sa vyjadril aj k sankciám uvaleným na Bielorusko Britániou a Kanadou, ktoré označil za kontraproduktívne. Oznámil tiež recipročnú, zrkadlovú, redakciu Bieloruska.
Okrem toho sa lídri členských krajín EÚ v noci na piatok dohodli na uvalení sankcií voči niektorým bieloruským predstaviteľom.
Agentúra BelTa priniesla v piatok reakciu bieloruského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého sa Európska únia rozhodnutím Rady EÚ vzdialila svojmu susedovi, Bielorusku.
Ministerstvo poznamenalo, že v posledných rokoch bieloruská strana aktívne a vytrvalo pracovala na posilňovaní vzťahov medzi Bieloruskom a EÚ, ktoré sú prospešné pre ľudí a bezpečnosť v spoločnom regióne.
Rezort diplomacie v tejto súvislosti kritizoval, že EÚ nemala "štvrťstoročie čas na to, aby do platnosti vstúpila Dohoda o partnerstve a spolupráci s Bieloruskom", ale "na uvalenie sankcií stačilo niekoľko týždňov".
"A bolo by to ešte rýchlejšie, keby v Európe nebolo v lete obdobie dovoleniek," tvrdí Minsk.
Ministerstvo zahraničných vecí poznamenalo, že "si netreba robiť ilúzie", že kroky EÚ nebudú mať vplyv na bieloruských občanov a ďalšie oblasti spolupráce medzi Bieloruskom a EÚ. Uvádza tiež, že sankcie boli v skutočnosti uvalené za to, že "Bielorusko nesplnilo súbor ultimatívnych požiadaviek, ktoré by (pritom) žiadny suverénny štát, ak si sám seba váži, nesplnil".
Sankcie uvalené Úniou na Bielorusku umožnia zavedenie zákazu cestovania a zmrazenie aktív približne 40 príslušníkom bieloruského režimu, ktorí sú údajne zodpovední za falšovanie výsledkov augustových volieb a následné násilné potláčanie protestov.
Na tomto sankčnom zozname sa však podľa predsedu Európskej rady Charla Michela samotný Lukašenko zatiaľ nenachádza.
Spravodajský portál TUT.by informoval, že na sankčný zoznam sa dostal okrem iných minister vnútra Juryj Karajev, jeho námestník Aľaxandr Barsukov, veliteľ jednotiek osobitného určenie pre mesto Minsk Dzmitryj Balaba, bývalý šéf KGB a v súčasnosti tajomník Rady bezpečnosti Valeryj Vakuľčyk, bývalý generálny prokurátor Aľaxandr Kaňuk či predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Lidzija Jarmošynová.
