Moskva/Bratislava 26. apríla (TASR) - Víťazstvo Volodymyra Zelenského v ukrajinských prezidentských voľbách, v ktorých porazil hlavu štátu Petra Porošenka, je dôsledkom hlbokých zmien v spoločnosti, uviedol v rozhovore pre TASR Viktor Mironenko, vedúci Centra ukrajinských štúdií Ústavu Európy Ruskej akadémie vied, šéfredaktor časopisu Sovremennaja Jevropa (Súčasná Európa).

"Zelenskyj zvíťazil preto, lebo v ukrajinskej spoločnosti došlo k podstatným, hlbokým zmenám a kriticky mysliaca časť, vedomá si svojich záujmov, dáva o sebe vedieť v rôznych formách - v roku 2014 občianskou neposlušnosťou a odporom, v roku 2019 volebným správaním, ktoré podľa výsledkov primerane odráža aktuálne a v niektorých ohľadoch aj nesporné imperatívy 'ukrajinského prechodu' a ťažkosti a nebezpečenstvá, ktoré ležia na tejto ceste," domnieva sa ruský analytik.

Podľa jeho slov sa v ukrajinskej spoločnosti formuje doposiaľ nie jasne definovaná, ale dosť hmatateľne načrtnutá myšlienka, aká by mala byť práve sa formujúca "Štvrtá ukrajinská republika". V Zelenskom tieto myšlienky našli svoje miesto (aj vďaka známemu seriálu), v Porošenkovi však nie, pretože ním zvolená paradigma bola príliš úzka, aby sa tieto myšlienky do nej zmestili, povedal Mironenko.

"Vlastne toto bola Porošenkova hlavná chyba. Nesprávne si predstavoval tieto imperatívy a ich reflexiu vo vedomí politicky aktívnej časti ukrajinskej spoločnosti," vysvetlil analytik.

K Zelenskému zas povedal, že nemal program v pravom slova zmysle: "V tom tkvie jeho sila a jeho slabosť. Sila tkvie v tom, že on a jeho tím môžu sformulovať novú politickú paradigmu, ktorú podporí aktívna, nezávislá časť ukrajinskej spoločnosti, ktorú som spomínal. Slabosť spočíva v tom, že časť tých, ktorí ho podporovali vo voľbách, v procese konkretizácie takéhoto 'programu', sa od neho môže odvrátiť."

Podľa Mironenka sú politické imperatívy pre novú ukrajinskú administratívu "dosť pevne a jasne definované existujúcimi vnútornými a vonkajšími okolnosťami". Ako dôsledne a úspešne môžu byť - a či budú - realizované, závisí podľa neho od naplnenia mnohých, ale predovšetkým týchto troch hlavných podmienok:

1. Ako jasne nový národný vodca a jeho tím vidia (cítia) tento kategorický imperatív (imperatívy).

2. Či nájdu porozumenie a podporu v ukrajinskej spoločnosti a predovšetkým vo vrstve, ktorá mu zabezpečila víťazstvo.

3. Aký silný bude vnútorný a vonkajší odpor voči pohybu Ukrajiny v tomto smere.

Pokiaľ ide o vzťah medzi Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Mironenko si myslí, že je možné ho predvídať jednoducho aj zložito zároveň:

"Môžem len povedať, že Zelenskyj je zrejme pootvorený tomu, aby našiel cestu von z najhlbšej krízy v bilaterálnych medzištátnych (nie medzinárodných) vzťahoch. Preto bude mať v tomto smere rozhodujúcu úlohu pozícia Putina. Nemyslím si, že sa to môže zmeniť. A Putinove posledné rozhodnutia (o pasoch pre ľudí zo separatistických republík v Donbase) to podľa môjho názoru potvrdzujú."

Na to, aby rusko-ukrajinská kríza neprerástla v celoeurópsku a možno i globálnu krízu, je podľa Mironenka "potrebné Ukrajine viac pomáhať v jej európskom smerovaní (mimochodom, na strane Európskej únie by to bola pomoc pre svojpomoc, ako sa hovorilo počas rokov 'perestrojky'), je čas otvoriť vyhliadky na členstvo v EÚ pre najeurooptimistickejšie naladených Európanov-Ukrajincov - s prijatím (berúc do úvahy obavy Ruska) takmer švajčiarskeho neutrálneho štatútu, teda bez predbežného vstupu do NATO, a s dôveryhodnými (nie budapeštianskymi) zárukami bezpečnosti Ukrajiny zo strany Severoatlantickej aliancie".