Putin však v rozhovore s Obamom opäť zopakoval, že referendum o štatúte Krymu bolo v súlade s normami medzinárodného práva i s Chartou OSN.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 17. marca (TASR) - ýsledky "referenda" na Kryme, ktoré bolo v rozpore s ústavou Ukrajiny a konalo sa pod hrozbou ruského vojenského zásahu, Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo nikdy neuznajú. V nedeľňajšom telefonickom rozhovore s ruským partnerom Vladimirom Putinom to povedal prezident USA Barack Obama.
"(Obama) zdôraznil, že kroky Ruska sú porušením suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a že v spolupráci s našimi európskymi partnermi sme za ne pripravení zaviesť dodatočné sankcie," píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Podľa Obamu sa ukrajinská kríza dá stále riešiť diplomaticky, a to spôsobom, ktorý rešpektuje záujmy Ruska i ukrajinského ľudu. Šéf Bieleho domu však zopakoval, že diplomatické riešenie nemôže byť dosiahnuté v situácii, keď ruské vojenské jednotky pokračujú vo svojich prienikoch na územie Ukrajiny a rozsiahle ruské vojenské cvičenie pri ukrajinských hraniciach iba zvyšuje napätie.
Obama v rozhovore s Putinom tiež povedal, že šéf americkej diplomacie John Kerry je naďalej pripravený spolupracovať so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom a ukrajinskou vládou na hľadaní diplomatického riešenia krízy. Zároveň požiadal Putina, aby podporil okamžité rozmiestnenie zahraničných pozorovateľov na Ukrajine, ktorí by pomohli zabrániť násiliu zo strany akýchkoľvek skupín.
Podľa tlačovej správy moskovského Kremľa prezidenti prerokovali rôzne aspekty krízovej situácie na Ukrajine, vrátane vyslania misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Putin sa vyslovil za to, aby misia pôsobila vo všetkých regiónoch Ukrajiny.
Putin v tejto súvislosti upozornil na "neschopnosť a neochotu" novej vlády v Kyjeve zastaviť vyčíňanie "ultranacionalistických a radikálnych skupín, ktoré destabilizujú situáciu a terorizujú civilistov, vrátane rusky hovoriaceho obyvateľstva a našich krajanov".
Kanada, Japonsko a Turecko neuznajú referendum na Kryme, Abcházsko ho víta
Kanada, Japonsko a Turecko sa pripojili ku krajinám, ktoré neuznajú výsledky nedeľňajšieho referenda o pripojení krymského polostrova k Rusku. Opačný postoj deklarovalo Abcházsko, Čína je naďalej zdržanlivá.
"Takzvané referendum sa dnes konalo na Kryme nezákonne obsadenom vojskami. Jeho výsledky nie sú nič viac ako odrazom ruskej vojenskej kontroly," napísal v nedeľu kanadský premiér Stephen Harper na svojom facebookovom profile. Plebiscit označil za nelegitímny, nemajúci žiadny právny účinok a Kanada neuzná jeho výsledok.
Vzhľadom na to, že Rusko odmieta deeskalovať konflikt, pracuje Kanada spoločne so svojimi partnermi v skupine G7 a ďalšími spojencami na koordinácii nových sankcií proti osobám zodpovedným za spôsobenú situáciu.
Harper varoval ruského prezidenta Vladimira Putina, že jeho "ľahkomyseľné a jednostranné kroky" povedú len k ďalšej ekonomickej a politickej izolácii Ruska zo strany medzinárodného spoločenstva.
Uznať výsledky referenda na Kryme už odmietli USA, Británia a Francúzsko, ktoré tiež patria do skupiny G7. Dnes sa k nim pridalo aj Japonsko. Hlavný tajomník japonskej vlády Jošihide Suga na tlačovej konferencii zároveň vyzval Rusko, aby neanektovalo tento ukrajinský región. Novinárom povedal, že Tokio bude v takomto prípade reagovať sankciami proti Rusku, na ktorých sa dohodne s ostatnými krajinami G7.
Podľa premiéra Recepa Tayyipa Erdogana neuzná referendum na Kryme ani Turecko, pretože je v rozpore s medzinárodnými normami. Ankara vidí Ukrajinu ako jednotný a nezávislý štát a je proti zasahovaniu do jej vnútorných záležitostí zo zahraničia. Edogan tiež povedal, že Turecko je za riešenie krízy na Kryme pokojnou cestou.
Čína dnes prostredníctvom námestníka ministra zahraničných vecí Li Pao-tunga zopakovala svoju výzvu na zachovanie pokoja a zdržanlivosti na Ukrajine. Politická dohoda je jediný spôsob, ako vyriešiť tamojšiu krízu.
Podľa Alexandra Ankvaba, prezidenta separatistického Abcházska, hlasovanie na Kryme odráža vôľu všetkých obyvateľov polostrova. "Toto celoštátne riešenie je založené nielen na histórii, ale aj na súčasnej politickej realite," povedal Ankvab v noci nadnes ruskej agentúre Interfax. Dianie na Kryme považuje za "klasický príklad toho, keď je vôľa ľudu na prvom mieste".
"Abcházsko rešpektuje vôľu Krymčanov, podporuje a uznáva ich osudovú voľbu," uviedol prezident medzinárodne neuznaného Abcházska, ktoré sa odtrhlo od Gruzínska v roku 2008. Jeho nezávislosť uznalo ako prvé Rusko. Gruzínsko považuje Abcházsko za "územie okupované Ruskom".
"(Obama) zdôraznil, že kroky Ruska sú porušením suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a že v spolupráci s našimi európskymi partnermi sme za ne pripravení zaviesť dodatočné sankcie," píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Podľa Obamu sa ukrajinská kríza dá stále riešiť diplomaticky, a to spôsobom, ktorý rešpektuje záujmy Ruska i ukrajinského ľudu. Šéf Bieleho domu však zopakoval, že diplomatické riešenie nemôže byť dosiahnuté v situácii, keď ruské vojenské jednotky pokračujú vo svojich prienikoch na územie Ukrajiny a rozsiahle ruské vojenské cvičenie pri ukrajinských hraniciach iba zvyšuje napätie.
Obama v rozhovore s Putinom tiež povedal, že šéf americkej diplomacie John Kerry je naďalej pripravený spolupracovať so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom a ukrajinskou vládou na hľadaní diplomatického riešenia krízy. Zároveň požiadal Putina, aby podporil okamžité rozmiestnenie zahraničných pozorovateľov na Ukrajine, ktorí by pomohli zabrániť násiliu zo strany akýchkoľvek skupín.
Podľa tlačovej správy moskovského Kremľa prezidenti prerokovali rôzne aspekty krízovej situácie na Ukrajine, vrátane vyslania misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Putin sa vyslovil za to, aby misia pôsobila vo všetkých regiónoch Ukrajiny.
Putin v tejto súvislosti upozornil na "neschopnosť a neochotu" novej vlády v Kyjeve zastaviť vyčíňanie "ultranacionalistických a radikálnych skupín, ktoré destabilizujú situáciu a terorizujú civilistov, vrátane rusky hovoriaceho obyvateľstva a našich krajanov".
Kanada, Japonsko a Turecko neuznajú referendum na Kryme, Abcházsko ho víta
Kanada, Japonsko a Turecko sa pripojili ku krajinám, ktoré neuznajú výsledky nedeľňajšieho referenda o pripojení krymského polostrova k Rusku. Opačný postoj deklarovalo Abcházsko, Čína je naďalej zdržanlivá.
"Takzvané referendum sa dnes konalo na Kryme nezákonne obsadenom vojskami. Jeho výsledky nie sú nič viac ako odrazom ruskej vojenskej kontroly," napísal v nedeľu kanadský premiér Stephen Harper na svojom facebookovom profile. Plebiscit označil za nelegitímny, nemajúci žiadny právny účinok a Kanada neuzná jeho výsledok.
Vzhľadom na to, že Rusko odmieta deeskalovať konflikt, pracuje Kanada spoločne so svojimi partnermi v skupine G7 a ďalšími spojencami na koordinácii nových sankcií proti osobám zodpovedným za spôsobenú situáciu.
Harper varoval ruského prezidenta Vladimira Putina, že jeho "ľahkomyseľné a jednostranné kroky" povedú len k ďalšej ekonomickej a politickej izolácii Ruska zo strany medzinárodného spoločenstva.
Uznať výsledky referenda na Kryme už odmietli USA, Británia a Francúzsko, ktoré tiež patria do skupiny G7. Dnes sa k nim pridalo aj Japonsko. Hlavný tajomník japonskej vlády Jošihide Suga na tlačovej konferencii zároveň vyzval Rusko, aby neanektovalo tento ukrajinský región. Novinárom povedal, že Tokio bude v takomto prípade reagovať sankciami proti Rusku, na ktorých sa dohodne s ostatnými krajinami G7.
Podľa premiéra Recepa Tayyipa Erdogana neuzná referendum na Kryme ani Turecko, pretože je v rozpore s medzinárodnými normami. Ankara vidí Ukrajinu ako jednotný a nezávislý štát a je proti zasahovaniu do jej vnútorných záležitostí zo zahraničia. Edogan tiež povedal, že Turecko je za riešenie krízy na Kryme pokojnou cestou.
Čína dnes prostredníctvom námestníka ministra zahraničných vecí Li Pao-tunga zopakovala svoju výzvu na zachovanie pokoja a zdržanlivosti na Ukrajine. Politická dohoda je jediný spôsob, ako vyriešiť tamojšiu krízu.
Podľa Alexandra Ankvaba, prezidenta separatistického Abcházska, hlasovanie na Kryme odráža vôľu všetkých obyvateľov polostrova. "Toto celoštátne riešenie je založené nielen na histórii, ale aj na súčasnej politickej realite," povedal Ankvab v noci nadnes ruskej agentúre Interfax. Dianie na Kryme považuje za "klasický príklad toho, keď je vôľa ľudu na prvom mieste".
"Abcházsko rešpektuje vôľu Krymčanov, podporuje a uznáva ich osudovú voľbu," uviedol prezident medzinárodne neuznaného Abcházska, ktoré sa odtrhlo od Gruzínska v roku 2008. Jeho nezávislosť uznalo ako prvé Rusko. Gruzínsko považuje Abcházsko za "územie okupované Ruskom".