FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Do parlamentu sa podľa všetkého dostane aj nová ultranacionalistická strana Sparťania (Spartiates), ktorá by mala získať štyri až šesť percent.
Autor TASR
Atény 25. júna (TASR) - Strana Nová demokracia (ND) vedená bývalým premiérom Kyriakosom Mitsotakisom sa zrejme stane víťazom nedeľných parlamentných volieb v Grécku. Z tzv. exit polls zverejnených krátko po zavretí volebných miestností vyplýva, že svoje hlasy jej odovzdalo 44 percent voličov. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AFP.
ND tak podľa AFP výrazne predstihne ľavicovú stranu SYRIZA vedenú bývalým premiérom Alexisom Tsiprasom, ktorú podporilo menej ako 20 percent voličov. Podľa štátnej televízie ERT by SYRIZA mala získať 16 až 19 percent hlasov.
Agentúra DPA konštatovala, že SYRIZA tak dosiahla horší výsledok ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách - v máji tohto roku.
ERT dodala, že trojpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu by malo prekročiť niekoľko ďalších strán, vrátane Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK), od ktorého sa očakáva zisk 10 až 13 percent hlasov, a Komunistická strana Grécka (KKE), ktorá zrejme oslovila sedem až deväť percent voličov.
Do parlamentu sa podľa všetkého dostane aj nová ultranacionalistická strana Sparťania (Spartiates), ktorá by mala získať štyri až šesť percent.
Vstup do parlamentu má ohrozený pravicovo-populistická strana Grécke riešenie (Elliniki Lisi) - podľa prognóz by mohla získať 2,3 až 4,3 percenta hlasov.
Nie je tiež jasné, či trojpercentnú bariéru prekoná Realistický európsky front neposlušnosti (MeRA25) bývalého ľavicového ministra financií Janisa Varufakisa.
Podobné pochybnosti vládnu aj v súvislosti s krajne pravicovým Demokratickým vlasteneckým hnutím - Víťazstvo (NIKI).
Voľby, ktoré sa v Grécku konali 21. mája, vyhrala Nová demokracia strana so ziskom 40,8 percenta. Mitsotakis však v parlamente nemal dostatok hlasov na zostavenie jednofarebnej vlády a keďže názorové rozdiely medzi ND a ďalšími stranami sú priveľké, vtedajší premiér už krátko po voľbách navrhol ďalšie voľby, v ktorých víťazná strana získa v 300-člennom parlamente automaticky bonusové mandáty.
Prezidentka Katerina Sakellaropulosová dala každej z troch najsilnejších strán tri dni na zostavenie koaličnej vlády. Žiadny z týchto pokusov však nebol úspešný, preto vymenovala dočasnú vládu, ktorá krajinu doviedla k opakovaným voľbám.
ND tak podľa AFP výrazne predstihne ľavicovú stranu SYRIZA vedenú bývalým premiérom Alexisom Tsiprasom, ktorú podporilo menej ako 20 percent voličov. Podľa štátnej televízie ERT by SYRIZA mala získať 16 až 19 percent hlasov.
Agentúra DPA konštatovala, že SYRIZA tak dosiahla horší výsledok ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách - v máji tohto roku.
ERT dodala, že trojpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu by malo prekročiť niekoľko ďalších strán, vrátane Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK), od ktorého sa očakáva zisk 10 až 13 percent hlasov, a Komunistická strana Grécka (KKE), ktorá zrejme oslovila sedem až deväť percent voličov.
Do parlamentu sa podľa všetkého dostane aj nová ultranacionalistická strana Sparťania (Spartiates), ktorá by mala získať štyri až šesť percent.
Vstup do parlamentu má ohrozený pravicovo-populistická strana Grécke riešenie (Elliniki Lisi) - podľa prognóz by mohla získať 2,3 až 4,3 percenta hlasov.
Nie je tiež jasné, či trojpercentnú bariéru prekoná Realistický európsky front neposlušnosti (MeRA25) bývalého ľavicového ministra financií Janisa Varufakisa.
Podobné pochybnosti vládnu aj v súvislosti s krajne pravicovým Demokratickým vlasteneckým hnutím - Víťazstvo (NIKI).
Voľby, ktoré sa v Grécku konali 21. mája, vyhrala Nová demokracia strana so ziskom 40,8 percenta. Mitsotakis však v parlamente nemal dostatok hlasov na zostavenie jednofarebnej vlády a keďže názorové rozdiely medzi ND a ďalšími stranami sú priveľké, vtedajší premiér už krátko po voľbách navrhol ďalšie voľby, v ktorých víťazná strana získa v 300-člennom parlamente automaticky bonusové mandáty.
Prezidentka Katerina Sakellaropulosová dala každej z troch najsilnejších strán tri dni na zostavenie koaličnej vlády. Žiadny z týchto pokusov však nebol úspešný, preto vymenovala dočasnú vládu, ktorá krajinu doviedla k opakovaným voľbám.
