Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nositeľka Nobelovej ceny mieru Su Ťij (76) strávila počas svojho života v domácom väzení už 15 rokov.
Autor TASR
Rangún 31. januára (TASR) - Mjanmarská junta obvinila v pondelok väznenú politickú líderku krajiny Aun Schan Su Ťij a tiež zosadeného prezidenta Win Mjina z ovplyvňovania volebnej komisie počas parlamentných volieb, ktoré sa konali v novembri 2020. Stalo sa tak deň pred prvým výročím prevratu v tejto juhovýchodoázijskej krajine, kde armáda 1. februára 2021 zvrhla vládu a ukončila tak krátke obdobie demokracie. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
Verdikty ohľadom nových obvinení sa očakávajú o zhruba šesť mesiacov, uviedli osoby oboznámené s týmto prípadom. Čo sa týka týchto obvinení, nijaké dôkazy zatiaľ zverejnené neboli.
Nositeľka Nobelovej ceny mieru Su Ťij (76) strávila počas svojho života v domácom väzení už 15 rokov. Dovedna čelí 11 ďalším obvineniam, pričom desať z nich zahŕňa porušenia protikorupčného zákona – čelí až 160 rokom vo väzení. Pred tromi týždňami ju odsúdili na štyri roky odňatia slobody za nelegálny dovoz vysielačiek, ktoré u nej údajne našli počas domovej prehliadky v prvých hodinách po prevrate, a tiež v súvislosti s porušením pandemických opatrení. V decembri ju uznali za vinnú v dvoch ďalších obvineniach a odsúdili na štyri roky väzenia, avšak junta tento trest neskôr zmiernila na dva roky.
Faktickou hlavou štátu sa Su Ťij stala v roku 2016 a o štyri roky neskôr si veľkou väčšinou zaistila i mandát na druhé funkčné obdobie. Podľa pozorovateľov sa jej úspech u voličov stal nebezpečným pre generálov, ktorí Mjanmarsko – bývalú Barmu – tvrdou rukou riadili desaťročia predtým, než sa Su Ťij dostala k moci.
K vojenskému prevratu v Mjanmarsku došlo 1. februára 2021, v deň, keď sa mal zísť novozvolený parlament. Armáda vtedy zrušila výsledky volieb, pričom tvrdila, že zistila približne 11,3 milióna prípadov volebných podvodov. Podľa nezávislých pozorovateľov boli voľby v prevažnej miere slobodné a spravodlivé.
Junta zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov vrátane faktickej premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina. V krajine bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý by mal trvať jeden rok. Po jeho skončení sa mali v súlade s prísľubmi vládnucej vojenskej junty uskutočniť nové voľby. Jej vodca Min Aun Hlain oznámil, že voľby sa uskutočnia do augusta 2023.
Celoštátne protesty proti prevratu vojenská junta krvavo potlačila. Podľa miestnej monitorovacej skupiny bolo zabitých takmer 1500 ľudí a ďalších viac než 11.000 osôb zadržali.
Verdikty ohľadom nových obvinení sa očakávajú o zhruba šesť mesiacov, uviedli osoby oboznámené s týmto prípadom. Čo sa týka týchto obvinení, nijaké dôkazy zatiaľ zverejnené neboli.
Nositeľka Nobelovej ceny mieru Su Ťij (76) strávila počas svojho života v domácom väzení už 15 rokov. Dovedna čelí 11 ďalším obvineniam, pričom desať z nich zahŕňa porušenia protikorupčného zákona – čelí až 160 rokom vo väzení. Pred tromi týždňami ju odsúdili na štyri roky odňatia slobody za nelegálny dovoz vysielačiek, ktoré u nej údajne našli počas domovej prehliadky v prvých hodinách po prevrate, a tiež v súvislosti s porušením pandemických opatrení. V decembri ju uznali za vinnú v dvoch ďalších obvineniach a odsúdili na štyri roky väzenia, avšak junta tento trest neskôr zmiernila na dva roky.
Faktickou hlavou štátu sa Su Ťij stala v roku 2016 a o štyri roky neskôr si veľkou väčšinou zaistila i mandát na druhé funkčné obdobie. Podľa pozorovateľov sa jej úspech u voličov stal nebezpečným pre generálov, ktorí Mjanmarsko – bývalú Barmu – tvrdou rukou riadili desaťročia predtým, než sa Su Ťij dostala k moci.
K vojenskému prevratu v Mjanmarsku došlo 1. februára 2021, v deň, keď sa mal zísť novozvolený parlament. Armáda vtedy zrušila výsledky volieb, pričom tvrdila, že zistila približne 11,3 milióna prípadov volebných podvodov. Podľa nezávislých pozorovateľov boli voľby v prevažnej miere slobodné a spravodlivé.
Junta zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov vrátane faktickej premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina. V krajine bol vyhlásený výnimočný stav, ktorý by mal trvať jeden rok. Po jeho skončení sa mali v súlade s prísľubmi vládnucej vojenskej junty uskutočniť nové voľby. Jej vodca Min Aun Hlain oznámil, že voľby sa uskutočnia do augusta 2023.
Celoštátne protesty proti prevratu vojenská junta krvavo potlačila. Podľa miestnej monitorovacej skupiny bolo zabitých takmer 1500 ľudí a ďalších viac než 11.000 osôb zadržali.
