Úplatky podľa junty údajne prijal aj prezident Win Mjin a niekoľko členov vlády.
Autor TASR
Rangún 11. marca (TASR) - Mjanmarská vojenská junta obvinila vo štvrtok väznenú političku Aun Schan Su Ťij, že prijala nelegálnu platbu 600.000 dolárov (približne 504.540 eur) a viac ako 11 kilogramov zlata. Informovala o tom agentúra AFP.
"Dozvedeli sme sa, že samotná Aun Schan Su Ťij prijala 600.000 dolárov a 11,2 kilogramu zlata. Protikorupčná komisia to vyšetruje," povedal hovorca junty Zo Min Tun na tlačovej konferencii v hlavnom meste Nepjito. Dodal, že úplatky údajne prijal aj prezident Win Mjin a niekoľko členov vlády.
V Mjanmarsku vo štvrtok pokračovali protesty proti vojenskému prevratu a väzneniu štátnych predstaviteľov armádou. Agentúra Reuters uviedla, že počas zásahu voči demonštrantom v meste Mjain prišlo o život najmenej šesť ľudí. Podľa miestnych médií jednu osobu zabili v najväčšom mjanmarskom meste Rangún, ďalšiu obeť hlásili aj z druhého najväčšieho mesta Mandalaj.
Polícia a armáda v krajine reagujú na protesty stále vyššou mierou tvrdých zásahov; od vypuknutia demonštrácií zahynulo viac než 60 ľudí a úrady zatkli približne 2000 osôb.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla civilnú vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky, teda faktickej premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina.
Armáda následne na jeden rok vyhlásila výnimočný stav. Štátny prevrat zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana Su Ťij.
"Dozvedeli sme sa, že samotná Aun Schan Su Ťij prijala 600.000 dolárov a 11,2 kilogramu zlata. Protikorupčná komisia to vyšetruje," povedal hovorca junty Zo Min Tun na tlačovej konferencii v hlavnom meste Nepjito. Dodal, že úplatky údajne prijal aj prezident Win Mjin a niekoľko členov vlády.
V Mjanmarsku vo štvrtok pokračovali protesty proti vojenskému prevratu a väzneniu štátnych predstaviteľov armádou. Agentúra Reuters uviedla, že počas zásahu voči demonštrantom v meste Mjain prišlo o život najmenej šesť ľudí. Podľa miestnych médií jednu osobu zabili v najväčšom mjanmarskom meste Rangún, ďalšiu obeť hlásili aj z druhého najväčšieho mesta Mandalaj.
Polícia a armáda v krajine reagujú na protesty stále vyššou mierou tvrdých zásahov; od vypuknutia demonštrácií zahynulo viac než 60 ľudí a úrady zatkli približne 2000 osôb.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla civilnú vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky, teda faktickej premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina.
Armáda následne na jeden rok vyhlásila výnimočný stav. Štátny prevrat zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana Su Ťij.