Rangún 20. marca (TASR) - Sídlo mjanmarskej demokratickej líderky Aun Schan Su Ťij, v ktorom strávila roky v domácom väzení, sa malo v stredu dražiť za vyvolávaciu cenu 150 miliónov dolárov. Podľa miestnych úradov sa do dražby neprihlásil žiadny záujemca, TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Dvojposchodový dom a priľahlý pozemok s rozlohou 1,9 hektára boli ponúknuté na predaj po desaťročia trvajúcom spore o majetok medzi laureátkou Nobelovej ceny za mier a jej bratom.

Pred aukciou sa pred domom z koloniálnej éry na Univerzitnej triede, neďaleko veľvyslanectva USA, zhromaždil malý dav - prevažne novinárov. Zo zamknutej brány vyšli úradníci a trikrát úderom na malý zvon oznámili otvorenie aukcie. Bezpečnostní pracovníci v civile fotografovali novinárov pokrývajúcich toto podujatie.

Su Ťij približne 15 rokov strávila v domácom väzení v tejto rezidencii po tom, ako sa v roku 1988 preslávila počas rozsiahlych demonštrácií proti vtedajšej junte.

Izolovaná od manžela a detí v Británii trávila čas hraním na klavíri, čítaním detektívnych románov a meditáciou, zatiaľ čo jej status demokratickej líderky rástol. Stovky ľudí sa pravidelne zhromažďovali pred domom, aby si vypočuli jej prejavy o demokracii a nenásilnom boji proti vojenskej vláde.

Po prepustení v roku 2010 Su Ťij naďalej žila vo vile, kde ju navštevovali zahraniční predstavitelia, novinári a diplomati. V roku 2012 ju navštívil vtedajší americký prezident Barack Obama a označil ju za "ikonu demokracie".

Su Ťij (78) opustila Rangún v roku 2012 a presťahovala sa do vojensky vybudovaného nového hlavného mesta Nepjito, kde vládla v rámci komplikovanej dohody o rozdelení moci s armádou.

Začiatkom februára 2021 sa armáda opäť chopila moci a Su Ťij zatkli. Skončil sa tým desaťročný experiment s demokraciou, čo krajinu uvrhlo do krvavých nepokojov. Súd ovládaný juntou ju uväznil na základe množstva obvinení s cieľom odstrániť ju z politiky. Kritici to označujú za frašku.

Su Ťij je v Mjanmarsku stále veľmi populárna. Jej medzinárodný imidž však poškvrnila dohoda o rozdelení moci s generálmi, ktorých bránila pred obvineniami z genocídy moslimskej menšiny Rohingov.

Mnohí so súčasných bojovníkov za demokraciu, opustili jej princíp nenásilia a pomocou zbraní sa pokúšajú natrvalo odstrániť vojenskú nadvládu v politike aj ekonomike.