Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Su Ťijini priaznivci tvrdia, že obvinenia voči premiérke sú politicky motivované a ich cieľom je pokus o jej diskreditáciu a legitimizovanie vojenského prevratu v Mjanmarsku.
Autor TASR
Nepjito 24. mája (TASR) - Zvrhnutá mjanmarská premiérka Aun Schan Su Ťij v pondelok po prvý raz osobne predstúpila pred súd, odkedy ju zadržala tamojšia armáda, ktorá v krajine 1. februára prevzala moc. Informovali o tom svetové agentúry.
Ako telefonicky potvrdila pre agentúru AP jej obhajkyňa Min Min So, 75-ročná Su Ťij sa pred procedurálnym vypočúvaním stretla s tímom svojich obhajcov v špeciálnej súdnej sieni, ktorá bola zriadená neďaleko jej domu v hlavnom meste Nepjito. V metropole bolo rozmiestnené množstvo policajtov a cestu vedúcu k súdnemu objektu blokovali policajné vozidlá, opísal situáciu reportér agentúry AFP.
Su Ťij vo svojej reči prisľúbila, že jej strana Národná liga za demokraciu (NLD), ktorá vyhrala novembrové voľby, "bude existovať, pokiaľ budú existovať ľudia“, pretože bola založená pre ľudí. Zdôraznila, že NLD bude existovať napriek tomu, že junta hrozí jej rozpustením. Laureátka Nobelovej ceny Su Ťij vyzerala počas 30-minútového vypočúvania podľa svojej právničky "zdravo" a "hovorila celkom sebaisto".
Právnici sa takisto stretli s bývalým mjanmarským prezidentom Win Mjinom, čeliacim niektorým z rovnakých obvinení ako Su Ťij, ktorá zastávala funkciu štátnej kancelárky, teda fakticky predsedníčky vlády.
Su Ťij je od prevratu v domácom väzení. Vládnuca junta ju obviňuje z podnecovania k vzbure, porušenia zákona o štátnom tajomstve a nerešpektovania koronavírusových nariadení. Na otázky súdu počas uplynulých týždňov odpovedala pomocou videoprenosov, so svojimi právnikmi sa však stretávať nemohla. Ďalšie vypočúvanie sa bude konať 7. júna.
Su Ťijini priaznivci tvrdia, že obvinenia voči premiérke sú politicky motivované a ich cieľom je pokus o jej diskreditáciu a legitimizovanie vojenského prevratu v Mjanmarsku. Ak by bola uznaná za vinnú, mohla by dostať zákaz kandidovať vo voľbách, ktoré sa podľa junty uskutočnia do jedného až dvoch rokov.
Od februárového puču, ktorý vojenská junta zdôvodnila potrebou ochrany demokracie po údajných volebných podvodoch, zabili policajti a vojaci pri každodenných tvrdých zásahoch voči demonštrantom podľa viacerých skupín aktivistov a pozorovateľov viac než 800 ľudí.
Ako telefonicky potvrdila pre agentúru AP jej obhajkyňa Min Min So, 75-ročná Su Ťij sa pred procedurálnym vypočúvaním stretla s tímom svojich obhajcov v špeciálnej súdnej sieni, ktorá bola zriadená neďaleko jej domu v hlavnom meste Nepjito. V metropole bolo rozmiestnené množstvo policajtov a cestu vedúcu k súdnemu objektu blokovali policajné vozidlá, opísal situáciu reportér agentúry AFP.
Su Ťij vo svojej reči prisľúbila, že jej strana Národná liga za demokraciu (NLD), ktorá vyhrala novembrové voľby, "bude existovať, pokiaľ budú existovať ľudia“, pretože bola založená pre ľudí. Zdôraznila, že NLD bude existovať napriek tomu, že junta hrozí jej rozpustením. Laureátka Nobelovej ceny Su Ťij vyzerala počas 30-minútového vypočúvania podľa svojej právničky "zdravo" a "hovorila celkom sebaisto".
Právnici sa takisto stretli s bývalým mjanmarským prezidentom Win Mjinom, čeliacim niektorým z rovnakých obvinení ako Su Ťij, ktorá zastávala funkciu štátnej kancelárky, teda fakticky predsedníčky vlády.
Su Ťij je od prevratu v domácom väzení. Vládnuca junta ju obviňuje z podnecovania k vzbure, porušenia zákona o štátnom tajomstve a nerešpektovania koronavírusových nariadení. Na otázky súdu počas uplynulých týždňov odpovedala pomocou videoprenosov, so svojimi právnikmi sa však stretávať nemohla. Ďalšie vypočúvanie sa bude konať 7. júna.
Su Ťijini priaznivci tvrdia, že obvinenia voči premiérke sú politicky motivované a ich cieľom je pokus o jej diskreditáciu a legitimizovanie vojenského prevratu v Mjanmarsku. Ak by bola uznaná za vinnú, mohla by dostať zákaz kandidovať vo voľbách, ktoré sa podľa junty uskutočnia do jedného až dvoch rokov.
Od februárového puču, ktorý vojenská junta zdôvodnila potrebou ochrany demokracie po údajných volebných podvodoch, zabili policajti a vojaci pri každodenných tvrdých zásahoch voči demonštrantom podľa viacerých skupín aktivistov a pozorovateľov viac než 800 ľudí.
