Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mjanmarská líderka vyhlásila, že bude presadzovať ústavné zmeny, ktoré v krajine dlhé roky ovládanej vojenskou juntou budú viesť k vybudovaniu skutočnej demokracie.
Autor TASR
Rangún 18. apríla (TASR) - Mjanmarská líderka Do Aun Schan Su Ťij dnes vyhlásila, že bude presadzovať ústavné zmeny, ktoré v krajine dlhé roky ovládanej vojenskou juntou budú viesť k vybudovaniu skutočnej demokracie. Informovala o tom agentúra AP.
Su Ťij sa o svojich plánoch iniciovať ústavné zmeny zmienila v prejave pri príležitosti začiatku budhistického nového roka, ktorý odvysielala mjanmarská štátna televízia.
Mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny za mier vyzvala svojich spoluobčanov na tvorbu ústavy, ktorá "bude tvoriť základ skutočne demokratickej únie", pričom dodala, že Mjanmarsko potrebuje ústavné zmeny.
Vyše 50-ročnú dominanciu vojenskej junty v tejto krajine juhovýchodnej Ázie ukončili vlani v novembri prelomové voľby, v ktorých Su Ťijina strana Národná liga za demokraciu (NLD) získala 80 percent parlamentných kresiel.
Možnosti Su Ťij dosiahnuť ústavné zmeny však obmedzuje armáda, ktorá si vo vláde a parlamente stále udržiava veľký vplyv.
Súčasťou demokratickej federálnej únie budú aj etnické menšiny
Mjanmarská ministerka zahraničných vecí Do Aun Schan Su Ťij, ktorej post štátnej poradkyne z nej robí de facto hlavu štátu, dnes prisľúbila, že vytvorí demokratickú federálnu úniu zahŕňajúcu aj etnické menšiny. O aké pôjde, však nespresnila, píše agentúra Reuters.
Držiteľka Nobelovej ceny za mier to vyhlásila pri príležitosti začiatku budhistického nového roka v reakcii na výzvu USA, aby Mjanmarsko ukončilo diskrimináciu etnických a náboženských skupín, ako aj reštriktívnu politiku voči moslimským Rohingom, ktorí sú prevažne bez štátnej príslušnosti.
Mjanmarsko sužujú povstania etnických minorít od roku 1948, keď krajina získala nezávislosť od Británie. Rohingovia sú tu značne hanobení a vnímaní ako ilegálni imigranti z Bangladéša - a to aj niektorými predstaviteľmi Národnej ligy za demokraciu (NLD), teda strany Do Aun Schan Su Ťij.
Mjanmarsko diskrimináciu vyše miliónovej populácie Rohingov, z ktorých väčšina žije v podmienkach pripomínajúcich apartheid, popiera. Su Ťij je však v tejto otázke opatrná, čo si vyslúžilo kritiku od zahraničných ľudskoprávnych skupín, hoci je táto politička ikonou v boji za ľudské práva.
Su Ťij sa o svojich plánoch iniciovať ústavné zmeny zmienila v prejave pri príležitosti začiatku budhistického nového roka, ktorý odvysielala mjanmarská štátna televízia.
Mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny za mier vyzvala svojich spoluobčanov na tvorbu ústavy, ktorá "bude tvoriť základ skutočne demokratickej únie", pričom dodala, že Mjanmarsko potrebuje ústavné zmeny.
Vyše 50-ročnú dominanciu vojenskej junty v tejto krajine juhovýchodnej Ázie ukončili vlani v novembri prelomové voľby, v ktorých Su Ťijina strana Národná liga za demokraciu (NLD) získala 80 percent parlamentných kresiel.
Možnosti Su Ťij dosiahnuť ústavné zmeny však obmedzuje armáda, ktorá si vo vláde a parlamente stále udržiava veľký vplyv.
Súčasťou demokratickej federálnej únie budú aj etnické menšiny
Mjanmarská ministerka zahraničných vecí Do Aun Schan Su Ťij, ktorej post štátnej poradkyne z nej robí de facto hlavu štátu, dnes prisľúbila, že vytvorí demokratickú federálnu úniu zahŕňajúcu aj etnické menšiny. O aké pôjde, však nespresnila, píše agentúra Reuters.
Držiteľka Nobelovej ceny za mier to vyhlásila pri príležitosti začiatku budhistického nového roka v reakcii na výzvu USA, aby Mjanmarsko ukončilo diskrimináciu etnických a náboženských skupín, ako aj reštriktívnu politiku voči moslimským Rohingom, ktorí sú prevažne bez štátnej príslušnosti.
Mjanmarsko sužujú povstania etnických minorít od roku 1948, keď krajina získala nezávislosť od Británie. Rohingovia sú tu značne hanobení a vnímaní ako ilegálni imigranti z Bangladéša - a to aj niektorými predstaviteľmi Národnej ligy za demokraciu (NLD), teda strany Do Aun Schan Su Ťij.
Mjanmarsko diskrimináciu vyše miliónovej populácie Rohingov, z ktorých väčšina žije v podmienkach pripomínajúcich apartheid, popiera. Su Ťij je však v tejto otázke opatrná, čo si vyslúžilo kritiku od zahraničných ľudskoprávnych skupín, hoci je táto politička ikonou v boji za ľudské práva.
