Berlín 28. júna (TASR) – Európske štáty NATO nepostupujú pri modernizácii ozbrojených síl dostatočne rýchlo. Nedostatočné odhodlanie brzdí aj ich spoločné projekty zbrojného plánovania, obstarávania a vyšších výdavkov na obranu. Uviedli to experti Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) v stredajšej správe, o ktorej informuje TASR na základe agentúry DPA.

"Európania musia skoncovať s váhaním a zaviazať sa k transformácii svojej spolupráce. Inak ohrozia vlastnú obranyschopnosť, nebudú môcť dlhodobo podporovať Ukrajinu a riskujú, že budú v NATO vytlačení na okraj," píše sa v správe.

Podľa správy sa dodatočné prísľuby obranných výdavkov pohybujú na úrovni približne 400 miliárd eur do roku 2028. Štáty EÚ by v takom prípade vynakladali celkovo na obranu 1,8 percenta odhadovaného hrubého domáceho produktu, čo je menej ako cieľ NATO vo výške dvoch percent.

Rozsah výzvy demonštrovali autori na príklade tankov. Skupina vybraných štátov EÚ ich počet v rokoch 1992 – 2021 znížila zo 16.851 na 3383, teda o 80 percent. V rokoch 1999 – 2021 zvýšili USA výdavky na obranu o 65,7 percenta, Rusko o 292 percent a Čína o 592 percent, zatiaľ čo štáty EÚ len o 9,7 percenta.

Správa odporúča vládam krajín EÚ, aby posilnili spoločné obstarávanie a plánovanie a zamerali sa na vytvorenie voľného vnútorného trhu pre zbrojárske produkty. Za prioritu označuje ťažké zbrane ako tanky a delá, cenovo výhodné dronové systémy a modernú komunikáciu.