Berlín 24. decembra (TASR) – V Nemecku pripravujú na Štedrý večer mnohé rodiny len jednoduché pokrmy. Dôvodom je, aby tento večer prebehol čo možno s najmenšou dávkou stresu. Aj preto jedia niektorí Nemci pečené mäso či ryby až na prvý alebo druhý sviatok vianočný, uviedla pre TASR etnologička Annegret Braunová z Inštitútu empirických kultúrnych vied a európskej etnológie na Mníchovskej univerzite (LMU).

Medzi časovo nenáročné jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečernom stole v Nemecku, patrí podľa slov Braunovej často zemiakový šalát s klobásami. V Bavorsku sú to napríklad biele klobásy s praclíkmi ako prílohou.

Tradícia s klobásami však siaha iba do druhej polovice 20. storočia, keď katolícka cirkev uvoľnila prísne pôstne pravidlá na Štedrý deň. Bavorsko bolo kedysi známe ako jedna z katolíckych spolkových krajín, dnes sa tam ku katolíckej cirkvi podľa sčítania ľudu hlási necelá polovica obyvateľov.

"Typickým tradičným vianočným chodom je vianočná hus alebo kačka," hovorí Braunová s tým, že niektorí Nemci tieto jedlá pripravujú až po Štedrom večeri. Dodáva, že aj v Nemecku je – rovnako ako na Slovensku – jedným z tradičných jedál na Vianoce kapor. V súčasnosti však mnohé rodiny preferujú napríklad aj syrové pokrmy raclette či fondue, ktoré pochádzajú zo Švajčiarska.

Vianoce sa po vzniku moderného meštianstva v 18. a 19. storočí stali rodinným sviatkom. "Keďže sa dnes mnoho rodín rozpadá, sú oslavy natiahnuté na viacero dní," hovorí Braunová. V tzv. "patchworkových" rodinách potom deti slávia napríklad Štedrý večer s otcom a zvyšné sviatky s matkou, uvádza etnologička. Približuje, že mnohé rodiny chodia i v súčasnosti na Vianoce na omšu do kostola, hoci je to čoraz zriedkavejšie. Niektoré rodiny stále spoločne spievajú vianočné piesne, typické je tiež obdarovávanie sa darčekmi pri vyzdobenom vianočnom stromčeku.

Na otázku, či majú na zmenu vianočných zvykov v Nemecku vplyv cudzinci, ktorí v krajine žijú, či miešanie kultúr, Braunová odpovedá, že vo všeobecnosti to nie je zjavné. Výnimkou je napríklad situácia, keď každý z partnerskej dvojice pochádza z inej kultúry. "Celkovo sú Vianoce čoraz viac ovplyvnené Spojenými štátmi," podotýka. To je podľa jej slov badať na pompéznejšej výzdobe, svetielkach v tvare sobov, nafukovacom Santa Clausovi či na zavesených pančuchách, ktoré sa plnia darčekmi.

Braunová však spomína aj neobyčajné regionálne zvyky. V niektorých častiach Bavorska existuje tradícia "chválenia vianočného stromčeka". Ľudia žijúci v susedstve sa navzájom navštevujú, aby si pozreli, ako majú iné rodiny vyzdobený stromček, a mohli sa ním pokochať. Následne ich domáci pohostia štamperlíkom pálenky. Braunová spomína aj ďalší starý kresťanský zvyk, ktorý sa zachováva v niektorých bavorských oblastiach. Ide o nosenie sošky ťarchavej Panny Márie z jedného domu do druhého, kde vždy zostane na jednu noc. Táto tradícia má pripomínať márnu snahu Márie a Jozefa nájsť prístrešok v Betleheme pred narodením Ježiša Krista. V domácnostiach sa pri tejto príležitosti uskutočňuje aj malá pobožnosť.

Regionálne odlišnosti sa týkajú aj vianočných ozdôb a dekorácií: na východe Nemecka, ako napríklad v spolkovej krajine Sasko, sa do okien umiestňujú drevené oblúkovité stojany so sviečkami či postavy kominárikov. V Bavorsku je možné zase v oknách domácností vo vianočnom období vidieť jasličky. Na juhu krajiny nosí darčeky Ježiško, na severe je to zase Mikuláš.

V Hornom Bavorsku, ale aj v Rakúsku pretrváva tiež zvyk "klopania" na dvere, a to počas posledných troch štvrtkov pred Vianocami. Deti oblečené v kostýmoch vtedy chodia od jedného domu k druhému a spievajú vianočné piesne, za čo dostávajú sladkosti alebo peniaze.

Braunová podotýka, že typické pre alpské oblasti Rakúska či Švajčiarska sú napríklad strašidelné postavičky, ktoré v čase adventu chodia po mestách či dedinách. V tejto súvislosti spomína napríklad tzv. perchta v Salzbursku. Ide o postavu pripomínajúcu čerta, ktorá má na hlave drevenú masku, rohy a je oblečená v kožuchu. Tento zvyk sa obnovil aj v dnešnej dobe – v Bavorsku chodia skupiny ľudí prezlečených za "perchtov" od prvej adventnej nedele až do sviatku Troch kráľov za sprievodu hudby a tanca od domu k domu. Možné je tieto postavy stretnúť napríklad aj na vianočných trhoch.