Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojaci počas vystúpenia v televízii takisto oznámili, že rozpustili vládu i parlament, pozastavili platnosť ústavy a uzavreli hranice.
Autor TASR
Ouagadougou/Brusel/Washington 24. januára (TASR) - Moc v západoafrickej republike Burkina Faso prevzala vojenská junta. V tamojšej štátnej televízii to v pondelok oznámila skupina príslušníkov armády.
Ako píše agentúra AP, stalo sa tak po tom, čo pučisti zadržali demokraticky zvoleného prezidenta Rocha Christiana Kaborého. Na jeho "okamžité prepustenie" už vyzvali Spojené štáty i EÚ.
Vojaci počas vystúpenia v televízii takisto oznámili, že rozpustili vládu i parlament, pozastavili platnosť ústavy a uzavreli hranice. Prisľúbili, že sa "v rozumnom čase" vrátia k dodržiavaniu ústavného poriadku, uvádza agentúra AFP.
Kaborého vládna strana predtým informovala, že prezident prežil pokus o atentát. Kde sa momentálne nachádza, nie je známe.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred zástupcami médií uviedol, že situácia v Burkine Faso je "mimoriadne znepokojujúca" s tým, že prezident Kaboré je "v rukách armády". Vyzval na jeho okamžité prepustenie na slobodu.
Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí apeloval na prepustenie Kaborého, ako aj ďalších vládnych predstaviteľov. Členov burkinských bezpečnostných síl zároveň vyzval na "rešpektovanie ústavy Burkiny Faso a civilného vedenia" a všetky zúčastnené strany na to, aby zachovali pokoj a usilovali sa o dialóg.
Na viacerých armádnych základniach v Burkine Faso došlo v nedeľu ráno k vojenským vzburám, ktoré sprevádzala streľba. Vzbúrenci žiadali, aby im vláda poskytla viac prostriedkov na boj s militantnými džihádistami, ktorí podnikajú opakované útoky na príslušníkov miestnych bezpečnostných síl.
V noci na pondelok sa ozývala streľba v okolí súkromnej rezidencie prezidenta krajiny v hlavnom meste Ouagadougou. Čo konkrétne sa v Burkine Faso deje, nebolo až doposiaľ jasné.
Burkina Faso od roku 2015 zvádza boje s džihádistami, ktorí do jej severných regiónov začali prenikať z Mali a Nigeru. Ide o ozbrojencov napojených na teroristické organizácie al-Káida a Islamský štát. Ich útoky si vyžiadali už približne 2000 obetí, zatiaľ čo zhruba 1,5 milióna ľudí utieklo zo svojich domovov.
Kaboré, ktorý bol opätovne zvolený do funkcie v roku 2020 a prisľúbil, že boj proti spomínaným povstalcom bude jeho prioritou, čelí kvôli pokračujúcim krvavým bojom a zlej bezpečnostnej situácii rastúcemu hnevu obyvateľstva.
Ako píše agentúra AP, stalo sa tak po tom, čo pučisti zadržali demokraticky zvoleného prezidenta Rocha Christiana Kaborého. Na jeho "okamžité prepustenie" už vyzvali Spojené štáty i EÚ.
Vojaci počas vystúpenia v televízii takisto oznámili, že rozpustili vládu i parlament, pozastavili platnosť ústavy a uzavreli hranice. Prisľúbili, že sa "v rozumnom čase" vrátia k dodržiavaniu ústavného poriadku, uvádza agentúra AFP.
Kaborého vládna strana predtým informovala, že prezident prežil pokus o atentát. Kde sa momentálne nachádza, nie je známe.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred zástupcami médií uviedol, že situácia v Burkine Faso je "mimoriadne znepokojujúca" s tým, že prezident Kaboré je "v rukách armády". Vyzval na jeho okamžité prepustenie na slobodu.
Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí apeloval na prepustenie Kaborého, ako aj ďalších vládnych predstaviteľov. Členov burkinských bezpečnostných síl zároveň vyzval na "rešpektovanie ústavy Burkiny Faso a civilného vedenia" a všetky zúčastnené strany na to, aby zachovali pokoj a usilovali sa o dialóg.
Na viacerých armádnych základniach v Burkine Faso došlo v nedeľu ráno k vojenským vzburám, ktoré sprevádzala streľba. Vzbúrenci žiadali, aby im vláda poskytla viac prostriedkov na boj s militantnými džihádistami, ktorí podnikajú opakované útoky na príslušníkov miestnych bezpečnostných síl.
V noci na pondelok sa ozývala streľba v okolí súkromnej rezidencie prezidenta krajiny v hlavnom meste Ouagadougou. Čo konkrétne sa v Burkine Faso deje, nebolo až doposiaľ jasné.
Burkina Faso od roku 2015 zvádza boje s džihádistami, ktorí do jej severných regiónov začali prenikať z Mali a Nigeru. Ide o ozbrojencov napojených na teroristické organizácie al-Káida a Islamský štát. Ich útoky si vyžiadali už približne 2000 obetí, zatiaľ čo zhruba 1,5 milióna ľudí utieklo zo svojich domovov.
Kaboré, ktorý bol opätovne zvolený do funkcie v roku 2020 a prisľúbil, že boj proti spomínaným povstalcom bude jeho prioritou, čelí kvôli pokračujúcim krvavým bojom a zlej bezpečnostnej situácii rastúcemu hnevu obyvateľstva.
