Sarkisjan (64) vo svojom nástupnom prejave prisľúbil zlepšenie fungovania súdneho systému a boj proti korupcii.
Autor TASR
Jerevan 9. apríla (TASR) - V Arménsku v pondelok inaugurovali za nového prezidenta Armena Sarkisjana, bývalého premiéra a veľvyslanca v Británii. Informovala o tom agentúra AP.
Sarkisjan (64) vo svojom nástupnom prejave prisľúbil zlepšenie fungovania súdneho systému a boj proti korupcii. Do funkcie ho 2. marca veľkou väčšinou hlasov zvolil arménsky parlament, keďže nemal žiadneho protikandidáta.
Na rozdiel od svojho predchodcu Serža Sarkisjana bude mať nový prezident výrazne menšie právomoci. Arménsko sa totiž pripravuje na prechod od prezidentského k parlamentnému systému, ktorý odobrili voliči v referende v roku 2015.
Armena Sarkisjana si vybral za svojho nástupcu doterajší prezident Serž Sarkisjan, ktorý vládne v Arménsku od roku 2008 a opäť už za hlavu štátu kandidovať nemohol.
Podľa opozície fakticky zostane naďalej pri moci Serž Sarkisjan, ktorý sa teraz zrejme stane premiérom. Bude sa pritom môcť spoliehať na podporu parlamentu, v ktorom má väčšinu jeho vládnuca Republikánska strana Arménska. Tá ho už označila za najlepšieho kandidáta na premiéra.
Prezidentský úrad sa na základe novelizovanej ústavy stane od mája 2018 viac-menej reprezentatívnym. Zrušená bola tiež priama voľba prezidenta, o ktorom po novom rozhodujú už len poslanci.
Arménsko vyhlásilo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991, zostáva však závislé od Ruska v oblasti rozvojovej pomoci a investícií. Mnohí Arméni obviňujú svoju vládu z korupcie a zlého hospodárenia. Jerevan má napäté vzťahy so susedným Azerbajdžanom kvôli dlhodobému konfliktu o sporný región Náhorný Karabach.
Sarkisjan (64) vo svojom nástupnom prejave prisľúbil zlepšenie fungovania súdneho systému a boj proti korupcii. Do funkcie ho 2. marca veľkou väčšinou hlasov zvolil arménsky parlament, keďže nemal žiadneho protikandidáta.
Na rozdiel od svojho predchodcu Serža Sarkisjana bude mať nový prezident výrazne menšie právomoci. Arménsko sa totiž pripravuje na prechod od prezidentského k parlamentnému systému, ktorý odobrili voliči v referende v roku 2015.
Armena Sarkisjana si vybral za svojho nástupcu doterajší prezident Serž Sarkisjan, ktorý vládne v Arménsku od roku 2008 a opäť už za hlavu štátu kandidovať nemohol.
Podľa opozície fakticky zostane naďalej pri moci Serž Sarkisjan, ktorý sa teraz zrejme stane premiérom. Bude sa pritom môcť spoliehať na podporu parlamentu, v ktorom má väčšinu jeho vládnuca Republikánska strana Arménska. Tá ho už označila za najlepšieho kandidáta na premiéra.
Prezidentský úrad sa na základe novelizovanej ústavy stane od mája 2018 viac-menej reprezentatívnym. Zrušená bola tiež priama voľba prezidenta, o ktorom po novom rozhodujú už len poslanci.
Arménsko vyhlásilo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991, zostáva však závislé od Ruska v oblasti rozvojovej pomoci a investícií. Mnohí Arméni obviňujú svoju vládu z korupcie a zlého hospodárenia. Jerevan má napäté vzťahy so susedným Azerbajdžanom kvôli dlhodobému konfliktu o sporný región Náhorný Karabach.