Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európska strana očakáva, že dohoda medzi Teheránom a svetovými veľmocami z júla 2015, ktorú okrem Iránu podpísali aj Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA, bude zachovaná.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 16. októbra (TASR) - Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová dnes v rámci rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu uviedla, že začiatkom novembra navštívi Washington, kde sa bude v mene EÚ zasadzovať za zachovanie jadrovej dohody s Iránom po tom, ako koncom minulého týždňa túto dohodu napadol americký prezident Donald Trump.
Tlačová agentúra AP pripomenula Mogheriniovej slová, že za týmto Trumpovým postojom cítiť tlak domácej americkej politiky.
"EÚ je odhodlaná pokračovať v plnom a efektívnom vykonávaní všetkých častí dohody," uvádza sa vo vyhlásení Rady ministrov. Európski diplomati pripomenuli, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) osemkrát potvrdila, že Irán plní svoje záväzky vyplývajúce z dohody spred dvoch rokov.
Táto dohoda je "rozhodujúca pre bezpečnosť regiónu", povedala Mogheriniová na tlačovej besede v mene diplomatov zo všetkých 28 krajín EÚ. Podľa jej slov členské štáty preukázali jednotu a odkaz do USA je jasný: "EÚ nevidí žiadne alternatívy k existujúcej dohode."
"Neberiem do úvahy iné alternatívy," povedala Mogheriniová. Spresnila, že európska strana očakáva, že dohoda medzi Teheránom a svetovými veľmocami z júla 2015, ktorú okrem Iránu podpísali aj Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA, bude zachovaná a implementovaná všetkými signatármi. To je podľa nej silný záväzok Európskej únie.
V záveroch Rady ministrov sa tiež konštatuje, že jadrová dohoda s Iránom je kľúčovou súčasťou medzinárodného úsilia o nešírenie jadrových zbraní.
Mogheriniová v tejto súvislosti upozornila, že vzhľadom na napätie okolo jadrových pokusov severokórejského režimu pod vedením Kim Čong-una môže byť oveľa ťažšie začať dialóg alebo sprostredkovanie rozhovorov so Severnou Kóreou, ak bude jadrová dohoda s Iránom "ohrozená alebo zrušená".
Americký prezident v piatok (13.10.) odmietol odobriť dohodu s Iránom, pretože podľa jeho slov "nezodpovedá národnobezpečnostným záujmom Spojených štátov", a vyzval Kongres, aby sprísnil svoj postoj k tejto medzinárodnej zmluve. Kongres má k dispozícii dva mesiace na to, aby rozhodol o ďalšom postoji USA v tejto otázke.
Mogheriniová, ktorá v mene EÚ predsedala záverečnej etape dlhodobého procesu rokovaní s Teheránom (trvali 12 rokov) vedúcich k historickému kompromisu, tvrdí, že ide o "silnú dohodu" s mechanizmom silného monitorovania, ktorý zaručuje, že iránsky jadrový program je a zostane využívaný výhradne na civilné účely. V praxi to znamená, že dohoda nedovolí Iránu stať sa jadrovou vojenskou veľmocou.
V spoločnom stanovisku ministrov sa uvádza aj skutočnosť, že zrušenie sankcií súvisiacich s jadrovou energiou, ktoré nasledovalo po podpise dohody, malo pozitívny vplyv na obchodné a hospodárske vzťahy s Iránom, čo umožnilo posilnenie vzájomnej spolupráce a otvorený dialóg s touto krajinou. Diplomati EÚ sú z tohto hľadiska znepokojení možnosťou opätovného zavedenia sankcií zo strany USA, keďže by to poškodilo záujmy európskych firiem obchodujúcich s Iránom.
Tlačová agentúra AP pripomenula Mogheriniovej slová, že za týmto Trumpovým postojom cítiť tlak domácej americkej politiky.
"EÚ je odhodlaná pokračovať v plnom a efektívnom vykonávaní všetkých častí dohody," uvádza sa vo vyhlásení Rady ministrov. Európski diplomati pripomenuli, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) osemkrát potvrdila, že Irán plní svoje záväzky vyplývajúce z dohody spred dvoch rokov.
Táto dohoda je "rozhodujúca pre bezpečnosť regiónu", povedala Mogheriniová na tlačovej besede v mene diplomatov zo všetkých 28 krajín EÚ. Podľa jej slov členské štáty preukázali jednotu a odkaz do USA je jasný: "EÚ nevidí žiadne alternatívy k existujúcej dohode."
"Neberiem do úvahy iné alternatívy," povedala Mogheriniová. Spresnila, že európska strana očakáva, že dohoda medzi Teheránom a svetovými veľmocami z júla 2015, ktorú okrem Iránu podpísali aj Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA, bude zachovaná a implementovaná všetkými signatármi. To je podľa nej silný záväzok Európskej únie.
V záveroch Rady ministrov sa tiež konštatuje, že jadrová dohoda s Iránom je kľúčovou súčasťou medzinárodného úsilia o nešírenie jadrových zbraní.
Mogheriniová v tejto súvislosti upozornila, že vzhľadom na napätie okolo jadrových pokusov severokórejského režimu pod vedením Kim Čong-una môže byť oveľa ťažšie začať dialóg alebo sprostredkovanie rozhovorov so Severnou Kóreou, ak bude jadrová dohoda s Iránom "ohrozená alebo zrušená".
Americký prezident v piatok (13.10.) odmietol odobriť dohodu s Iránom, pretože podľa jeho slov "nezodpovedá národnobezpečnostným záujmom Spojených štátov", a vyzval Kongres, aby sprísnil svoj postoj k tejto medzinárodnej zmluve. Kongres má k dispozícii dva mesiace na to, aby rozhodol o ďalšom postoji USA v tejto otázke.
Mogheriniová, ktorá v mene EÚ predsedala záverečnej etape dlhodobého procesu rokovaní s Teheránom (trvali 12 rokov) vedúcich k historickému kompromisu, tvrdí, že ide o "silnú dohodu" s mechanizmom silného monitorovania, ktorý zaručuje, že iránsky jadrový program je a zostane využívaný výhradne na civilné účely. V praxi to znamená, že dohoda nedovolí Iránu stať sa jadrovou vojenskou veľmocou.
V spoločnom stanovisku ministrov sa uvádza aj skutočnosť, že zrušenie sankcií súvisiacich s jadrovou energiou, ktoré nasledovalo po podpise dohody, malo pozitívny vplyv na obchodné a hospodárske vzťahy s Iránom, čo umožnilo posilnenie vzájomnej spolupráce a otvorený dialóg s touto krajinou. Diplomati EÚ sú z tohto hľadiska znepokojení možnosťou opätovného zavedenia sankcií zo strany USA, keďže by to poškodilo záujmy európskych firiem obchodujúcich s Iránom.
