Pre pandémiu koronavírusu boli oslavy len symbolické. Centrom mesta napríklad pochodovali iba vojaci, ťažká vojenská technika chýbala
Autor TASR
Kišiňov 27. augusta (TASR) - Moldavsko si v piatok pripomenulo 30 rokov od vyhlásenia nezávislosti. Pri tejto príležitosti úrady v centre mesta zorganizovali "skromnú" vojenskú prehliadku za účasti prezidentov Poľska, Rumunska a Ukrajiny. Informovala o tom moldavská agentúra IPN.
Hustá hmla však spôsobila, že niektorí zahraniční predstavitelia prišli na oslavy neskoro. Rumunský prezident Klaus Iohannis nestihol úvodnú ceremóniu, pretože jeho letecký špeciál pristál v Kišiňove s veľkým oneskorením.
Hmla spôsobila aj meškanie ukrajinskej delegácie. Prezident Volodymyr Zelenskyj a premiér Denys Šmyhaľ prišli na tribúnu v centre hlavného mesta až na konci vojenskej prehliadky. Po boku moldavskej prezidentky Maie Sanduovej bol od začiatku len najvyšší predstaviteľ Poľska Andrzej Duda, ktorý s delegáciou do Moldavska pricestoval už vo štvrtok.
Pre pandémiu koronavírusu boli oslavy len symbolické. Centrom mesta napríklad pochodovali iba vojaci, ťažká vojenská technika chýbala, uviedla IPN.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová pri príležitosti okrúhleho výročia vyhlásila, že "za roky nezávislosti sme (Moldavčania) videli, aké ťažké môže byť bremeno slobody". Moldavsko totiž patrí k najchudobnejším krajinám v Európe. Sanduová presadzuje proeurópske smerovanie svojej krajiny a jej integráciu do Európskej únie.
Sanduová vlani vo voľbách porazila proruského prezidenta Igora Dodona. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu, napísal portál Balkan Insight.
Moldavská SSR bola od roku 1940 súčasťou Sovietskeho zväzu. Dňa 23. mája 1991 bola premenovaná na Moldavskú republiku a 27. augusta toho istéo roku prijal jej parlament deklaráciu o nezávislosti. Prvým prezidentom nezávisleho Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunčinu za úradný jazyk v krajine.
Moldavská republika už prakticky od svojho vzniku musí riešiť otázku nikým neuznanej Podnesterskej republiky, ktorú podporuje Rusko. Podnestersko sa jednostranne odtrhlo od Moldavska ešte v roku 1990. Separatisti a moldavské sily v roku 1992 viedli krátku vojnu, ktorá si podľa odhadov vyžiadala zhruba tisíc obetí, z toho 400 civilných.
Hustá hmla však spôsobila, že niektorí zahraniční predstavitelia prišli na oslavy neskoro. Rumunský prezident Klaus Iohannis nestihol úvodnú ceremóniu, pretože jeho letecký špeciál pristál v Kišiňove s veľkým oneskorením.
Hmla spôsobila aj meškanie ukrajinskej delegácie. Prezident Volodymyr Zelenskyj a premiér Denys Šmyhaľ prišli na tribúnu v centre hlavného mesta až na konci vojenskej prehliadky. Po boku moldavskej prezidentky Maie Sanduovej bol od začiatku len najvyšší predstaviteľ Poľska Andrzej Duda, ktorý s delegáciou do Moldavska pricestoval už vo štvrtok.
Pre pandémiu koronavírusu boli oslavy len symbolické. Centrom mesta napríklad pochodovali iba vojaci, ťažká vojenská technika chýbala, uviedla IPN.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová pri príležitosti okrúhleho výročia vyhlásila, že "za roky nezávislosti sme (Moldavčania) videli, aké ťažké môže byť bremeno slobody". Moldavsko totiž patrí k najchudobnejším krajinám v Európe. Sanduová presadzuje proeurópske smerovanie svojej krajiny a jej integráciu do Európskej únie.
Sanduová vlani vo voľbách porazila proruského prezidenta Igora Dodona. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu, napísal portál Balkan Insight.
Moldavská SSR bola od roku 1940 súčasťou Sovietskeho zväzu. Dňa 23. mája 1991 bola premenovaná na Moldavskú republiku a 27. augusta toho istéo roku prijal jej parlament deklaráciu o nezávislosti. Prvým prezidentom nezávisleho Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunčinu za úradný jazyk v krajine.
Moldavská republika už prakticky od svojho vzniku musí riešiť otázku nikým neuznanej Podnesterskej republiky, ktorú podporuje Rusko. Podnestersko sa jednostranne odtrhlo od Moldavska ešte v roku 1990. Separatisti a moldavské sily v roku 1992 viedli krátku vojnu, ktorá si podľa odhadov vyžiadala zhruba tisíc obetí, z toho 400 civilných.