Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda poľskej vlády tiež varoval, že za posledných 30 rokov nebola hrozba ozbrojeného konfliktu na východnej hranici EÚ nikdy taká reálna, ako je dnes.
Autor TASR
Varšava 10. decembra (TASR) – Európa musí na zvýšenú prítomnosť ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach reagovať tvrdými prostriedkami a prísnymi sankciami. Uviedol to poľský premiér Mateusz Morawiecki v rozhovore pre denník Die Welt, ktorý bol zverejnený v piatok.
"Ruský prezident (Vladimir Putin) musí pochopiť, že Ukrajina nie je sama, a v prípade útoku musí počítať so sankciami, ktoré citeľne zasiahnu celý ruský finančný systém," povedal Morawiecki s tým, že ide o nevyhnutný predpoklad ďalších rokovaní.
"Rusko sa musí rozhodnúť, či chce patriť k Európe, alebo sa chce postaviť proti nej. V tomto okamihu si Vladimir Putin volí konflikt. To škodí nielen Európe, ale aj jeho vlastnej krajine," povedal Morawiecki. Dodal, že Európa sa s Ruskom sporiť nechce, ale nemôže si ani dovoliť nechať sa vydierať zastavením dodávok energií. "Práve preto musíme vzhľadom na Putinove provokácie držať spolu," uviedol.
"Čas ústupkov sa skončil. Na tvrdú politiku musíme reagovať rovnako tvrdo, a to prísnymi sankciami," zdôraznil.
Morawiecki poznamenal, že Moskva sa voči Európe správa podľa princípu "Rozdeľuj a panuj", pričom Putinovým hlavným cieľom je obnoviť imperiálnu moc Ruska na úkor susedných štátov.
Predseda poľskej vlády tiež varoval, že za posledných 30 rokov nebola hrozba ozbrojeného konfliktu na východnej hranici EÚ nikdy taká reálna, ako je dnes. "Rusko doslova skúša, čo všetko si môže vo vzťahu k Európe dovoliť," povedal s tým, že šéf Kremľa na všetkých úrovniach vrátane ekonomiky nasadzuje násilie.
"(Putin) presne vie, že jeho moc závisí od cien plynu. A robí všetko preto, aby Európa bola naďalej závislá od jeho dodávok," myslí si Morawiecki. Podľa neho Moskva tiež "brutálnym spôsobom" narúša územnú celistvosť štátov na východe európskeho kontinentu a živí tamojšie konflikty. "Abcházsko, Južné Osetsko, Podnestersko, Donbas a Krym – všetky ich Putin zneužíva ako nástroje svojej bezohľadnej stratégie," kritizoval.
Na Západe silnejú obavy z prípadnej invázie Ruska na Ukrajinu, keďže na hranice oboch krajín Moskva vyslala okolo 100.000 vojakov. Rusko tieto tvrdenia odmieta a obviňuje Kyjev, že presunul vyše 120.000 vojakov smerom k východnej ukrajinskej oblasti Donbas, ktorú sa od roku 2014 snažia ovládnuť ozbrojení proruskí separatisti.
"Ruský prezident (Vladimir Putin) musí pochopiť, že Ukrajina nie je sama, a v prípade útoku musí počítať so sankciami, ktoré citeľne zasiahnu celý ruský finančný systém," povedal Morawiecki s tým, že ide o nevyhnutný predpoklad ďalších rokovaní.
"Rusko sa musí rozhodnúť, či chce patriť k Európe, alebo sa chce postaviť proti nej. V tomto okamihu si Vladimir Putin volí konflikt. To škodí nielen Európe, ale aj jeho vlastnej krajine," povedal Morawiecki. Dodal, že Európa sa s Ruskom sporiť nechce, ale nemôže si ani dovoliť nechať sa vydierať zastavením dodávok energií. "Práve preto musíme vzhľadom na Putinove provokácie držať spolu," uviedol.
"Čas ústupkov sa skončil. Na tvrdú politiku musíme reagovať rovnako tvrdo, a to prísnymi sankciami," zdôraznil.
Morawiecki poznamenal, že Moskva sa voči Európe správa podľa princípu "Rozdeľuj a panuj", pričom Putinovým hlavným cieľom je obnoviť imperiálnu moc Ruska na úkor susedných štátov.
Predseda poľskej vlády tiež varoval, že za posledných 30 rokov nebola hrozba ozbrojeného konfliktu na východnej hranici EÚ nikdy taká reálna, ako je dnes. "Rusko doslova skúša, čo všetko si môže vo vzťahu k Európe dovoliť," povedal s tým, že šéf Kremľa na všetkých úrovniach vrátane ekonomiky nasadzuje násilie.
"(Putin) presne vie, že jeho moc závisí od cien plynu. A robí všetko preto, aby Európa bola naďalej závislá od jeho dodávok," myslí si Morawiecki. Podľa neho Moskva tiež "brutálnym spôsobom" narúša územnú celistvosť štátov na východe európskeho kontinentu a živí tamojšie konflikty. "Abcházsko, Južné Osetsko, Podnestersko, Donbas a Krym – všetky ich Putin zneužíva ako nástroje svojej bezohľadnej stratégie," kritizoval.
Na Západe silnejú obavy z prípadnej invázie Ruska na Ukrajinu, keďže na hranice oboch krajín Moskva vyslala okolo 100.000 vojakov. Rusko tieto tvrdenia odmieta a obviňuje Kyjev, že presunul vyše 120.000 vojakov smerom k východnej ukrajinskej oblasti Donbas, ktorú sa od roku 2014 snažia ovládnuť ozbrojení proruskí separatisti.
