Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starlink má vyše 2000 malých družíc obiehajúcich len niekoľko stoviek kilometrov nad Zemou, ktoré zaisťujú prístup na internet užívateľom pod nimi.
Autor TASR
San Francisco 27. decembra (TASR) - Americká technologická spoločnosť SpaceX v súčasnosti prevádzkuje v Iráne už takmer 100 internetových terminálov systému Starlink, oznámil v pondelok šéf tejto spoločnosti Elon Musk. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AFP.
Magnát v septembri sľúbil, že v Iráne poskytne stabilnú satelitnú internetovú sieť, keďže tamojšie úrady čoraz viac obmedzujú prístup na internet. Podľa aktivistov chcú takto brániť informáciám o protivládnych protestoch, ktoré prebiehajú po celej krajine.
"Blížime sa k stovke aktívnych terminálov Starlink v Iráne," napísal Musk na Twitteri.
Starlink má vyše 2000 malých družíc obiehajúcich len niekoľko stoviek kilometrov nad Zemou, ktoré zaisťujú prístup na internet užívateľom pod nimi. Terminály umiestnené na zemi sú napojené na základné routre, ktoré vytvárajú malé Wi-Fi spoty.
Kontroverzný bilionár Musk sa tento rok už stal hrdinom na Ukrajine, keď tam krátko po začiatku ruskej invázie poslal tisíce terminálov Starlink. Ukrajinskí civilisti i ozbrojené sily môžu vďaka tomu medzi sebou komunikovať. Na Ukrajine je medzičasom 20.000 malých bielych prijímačov tohto systému.
Príspevok šéfa Twitteru Muska bol zverejnený ako reakcia na užívateľa, ktorého video bolo nakrútené v "uliciach Iránu", kde majú teraz "ženy viac slobody a môžu si vybrať, či si vlasy zakryjú moslimskou šatkou alebo nie".
Muskov príspevok sa evidentne týkal protestov, ktoré sa začali v Iráne aj inde vo svete po septembrovej smrti 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Mahdsy Amíníovej v policajnej väzbe. Mravnostná polícia ju zatkla za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy v krajine.
Iránsky režim začal tvrdo zasahovať proti protestujúcim a zatkol už okolo 14.000 ľudí, uviedla OSN. Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Nórsku už iránske bezpečnostné sily zabili pri zásahoch 469 protestujúcich.
Tamojšie úrady tiež obmedzili prístup k sociálnej sieti Instagram a k aplikácii WhatsApp, čo boli do tejto jesene posledné nefiltrované služby sociálnych médií v krajine. Potom zarazili aj aplikácie ako Google Play Store a tiež virtuálne súkromné siete (VPN), ktorými sa dajú obísť miestne obmedzenia v prístupe.
Iránci dlho využívali VPN na získanie prístupu na siete blokované iránskymi úradmi. Dokonca aj iránski vládni predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí pritom majú účty na Twitteri, hoci je táto sociálna sieť v krajine blokovaná.
Magnát v septembri sľúbil, že v Iráne poskytne stabilnú satelitnú internetovú sieť, keďže tamojšie úrady čoraz viac obmedzujú prístup na internet. Podľa aktivistov chcú takto brániť informáciám o protivládnych protestoch, ktoré prebiehajú po celej krajine.
"Blížime sa k stovke aktívnych terminálov Starlink v Iráne," napísal Musk na Twitteri.
Starlink má vyše 2000 malých družíc obiehajúcich len niekoľko stoviek kilometrov nad Zemou, ktoré zaisťujú prístup na internet užívateľom pod nimi. Terminály umiestnené na zemi sú napojené na základné routre, ktoré vytvárajú malé Wi-Fi spoty.
Kontroverzný bilionár Musk sa tento rok už stal hrdinom na Ukrajine, keď tam krátko po začiatku ruskej invázie poslal tisíce terminálov Starlink. Ukrajinskí civilisti i ozbrojené sily môžu vďaka tomu medzi sebou komunikovať. Na Ukrajine je medzičasom 20.000 malých bielych prijímačov tohto systému.
Príspevok šéfa Twitteru Muska bol zverejnený ako reakcia na užívateľa, ktorého video bolo nakrútené v "uliciach Iránu", kde majú teraz "ženy viac slobody a môžu si vybrať, či si vlasy zakryjú moslimskou šatkou alebo nie".
Muskov príspevok sa evidentne týkal protestov, ktoré sa začali v Iráne aj inde vo svete po septembrovej smrti 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Mahdsy Amíníovej v policajnej väzbe. Mravnostná polícia ju zatkla za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy v krajine.
Iránsky režim začal tvrdo zasahovať proti protestujúcim a zatkol už okolo 14.000 ľudí, uviedla OSN. Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Nórsku už iránske bezpečnostné sily zabili pri zásahoch 469 protestujúcich.
Tamojšie úrady tiež obmedzili prístup k sociálnej sieti Instagram a k aplikácii WhatsApp, čo boli do tejto jesene posledné nefiltrované služby sociálnych médií v krajine. Potom zarazili aj aplikácie ako Google Play Store a tiež virtuálne súkromné siete (VPN), ktorými sa dajú obísť miestne obmedzenia v prístupe.
Iránci dlho využívali VPN na získanie prístupu na siete blokované iránskymi úradmi. Dokonca aj iránski vládni predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí pritom majú účty na Twitteri, hoci je táto sociálna sieť v krajine blokovaná.
