Ankara/Bratislava 28. októbra (TASR) — Turecká republika nastúpila ako prvá moslimská krajina na cestu postupnej europeizácie a sekularizácie, ktorá ju mala priblížiť k západným krajinám a vytvoriť z nej moderný a silný národný štát. Dialo sa tak pod vedením Mustafu Kemala Atatürka. Od jeho zvolenia za prvého prezidenta Tureckej republiky uplynie v nedeľu 29. októbra 100 rokov.

Mustafa Kemal Atatürk sa narodil 19. mája 1881 do rodiny colníka a obchodníka v meste Solún, v tom čase prosperujúcom prístavnom meste Osmanskej ríše (v súčasnosti grécky prístav). Od mladosti inklinoval k armáde, už ako 12-ročný zložil prijímacie skúšky na solúnsku vojenskú školu, v roku 1895 pokračoval v štúdiu na vojenskej škole v macedónskom Monastire (v súčasnosti severomacedónske mesto Bitola) a v rokoch 1899 - 1905 študoval na prestížnej vojenskej škole v Istanbule, ktorú ukončil v hodnosti kapitána.

Vojenskú skúsenosť získal najmä vďaka bitke o Gallipoli v rokoch 1915 - 1916, ktorá bola jednou z prelomových udalostí prvej svetovej vojny. Práve bitka o tento polostrov znamenala začiatok vzostupu Mustafu Kemala, ktorý ako mladý dôstojník viedol úspešnú obranu proti ofenzíve jednotiek Britského impéria a Francúzska.

Po skončení prvej svetovej vojny sa postavil na čelo odporu proti osmanskému sultánovi a politike víťazných mocností. Ostro vystupoval proti mierovej zmluve, ktorú podpísali 10. augusta 1920 vo francúzskom Sevres víťazné štáty Dohody s Osmanskou ríšou. Na jej základe stratila Osmanská ríša štyri pätiny svojho územia. Zmluvu, ktorú turecký parlament nikdy neratifikoval, nahradila o tri roky neskôr (24. júla 1923) pre Turecko oveľa prijateľnejšia mierová zmluva zo švajčiarskeho Lausanne.

Tri mesiace po podpísaní lausannskej zmluvy vyhlásilo 29. októbra 1923 Veľké národné zhromaždenie Turecko za republiku, čím sa 600 rokov existencie Osmanskej ríše stalo definitívne minulosťou. Za prvého prezidenta Tureckej republiky bol zvolený Mustafa Kemal, ktorému parlament v novembri 1934 osobitným zákonom udelil meno Atatürk (Otec Turkov).

Zvolením za hlavu štátu mohol Mustafa Kemal začať realizovať svoj program europeizácie Turecka s novým hlavným mesto Ankara - dovtedy ním bol Istanbul. Hlavným cieľom politiky reforiem, označovanej ako kemalizmus, bola modernizácia a sekularizácia krajiny. Zrušil kalifát, prestalo platiť islamské právo šaría. Namiesto islamského letopočtu zaviedlo Turecko od januára 1926 kresťanský kalendár, čím sa symbolicky presunulo o šesť storočí — zo 14. do 20. storočia.

Mustafa Kemal reformoval postupne aj školský systém, zaviedol povinnú školskú dochádzku pre chlapcov i dievčatá a taktiež latinku. V roku 1930 získali ženy volebné právo na komunálnej úrovni a neskôr, v roku 1934, aj plné politické právo, čiže mohli voliť a byť volené.

Reformy sa dotkli tiež nosenia oblečenia v európskom štýle. Napríklad tradičné pokrývky hlavy ako fez či turban boli zakázané, samotný prezident chodil s klobúkom na hlave.

Mustafa Kemal Atatürk zomrel 10. novembra 1938 v Istanbule. Na jeho počesť postavili v Ankare v roku 1953 mauzóleum Antkabir.

Postava Atatürka, ktorého považujú Turci za "otca národa", je v krajine aj v súčasnosti všadeprítomná. Každý rok sa 10. novembra na Deň republiky presne o 9.05 h, teda v čase jeho smrti, celá krajina na chvíľu zastaví, aby si pripomenula jeho dielo a pred mauzóleom v Ankare sa zhromaždia davy ľudí, aby vyjadrili úctu zakladateľovi moderného Turecka.



Zdroje: https://www.britannica.com/biography/Kemal-Ataturk, https://fphil.uniba.sk, kol.: Kronika 20. storočia (2000)