Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sťažovateľa zaradili nemecké bezpečnostné orgány na zoznam nebezpečných islamistov a vo februári ho zadržali pri protiteroristickom zásahu vo Frankfurte nad Mohanom.
Autor TASR
Štrasburg 27. septembra (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol vo štvrtok sťažnosť Tunisana, ktorého nemecké orgány zadržali a deportovali do vlasti ako osobu podozrivú z islamského radikalizmu, podporujúcu teroristickú organizáciu Islamský štát (IS). Podľa konečného rozhodnutia sudcov v Štrasburgu sú argumenty tohto muža, identifikovaného ako Haikel S., neprípustné, informovala agentúra DPA.
Sťažovateľa zaradili nemecké bezpečnostné orgány na zoznam nebezpečných islamistov a vo februári ho zadržali pri protiteroristickom zásahu vo Frankfurte nad Mohanom. V máji ho vydali do Tuniska, kde ho čaká súdny proces, pričom je podozrivý z podielu na teroristickom útoku na múzeum Bárdú (Bardo) v Tunise z roku 2015.
Haikel S. sa bránil argumentom, že v Tunisku mu hrozí trest smrti. ESĽP pripustil, že formálne by ho mohli na trest smrti odsúdiť, každý takýto rozsudok je však v Tunisku skôr či neskôr prezidentom zmiernený na doživotie. V prípade Haikela S. navyše tuniské orgány poskytli dodatočné diplomatické záruky.
Sudcovia ESĽP vyjadrili presvedčenie, že v prípade odsúdenia sťažovateľa je dokonca možné jeho predčasné prepustenie. Nie je tak podľa nich žiadny dôvod nestotožniť sa so závermi nemeckých súdov v danej kauze. Právo na život sťažovateľa nie porušené, uzavrel súdny orgán Rady Európy so sídlom v Štrasburgu.
Haikel S. pricestoval do Nemecka po prvý raz v roku 2003, aby tu študoval. V spolkovej republike sa oženil s Nemkou, s ktorou sa však v roku 2009 rozviedol. Už skôr musel zaplatiť pokutu, na ktorú ho odsúdili za to, že spôsobil manželke zdravotnú ujmu.
V roku 2013 sa začal skrývať a v roku 2015 ho s falošnou identitou zadržali pri pokuse o ilegálne prekročenie štátnych hraníc v Grécku. Neskôr sa nechal zaregistrovať ako utečenec zo Sýrie v Maďarsku, ale už o mesiac pricestoval pod iným menom opäť do Nemecka. Tunisko následne požiadalo o jeho vydanie.
Múzeum Bárdú v hlavnom meste Tuniska sa stalo dejiskom teroristického útoku 18. marca 2015. Dvojica útočníkov, ktorých zneškodnili príslušníci bezpečnostných zložiek, vtedy usmrtila vyše 20 ľudí vrátane občanov Austrálie, Francúzska, Japonska, Kolumbie, Poľska, Španielska a Talianska. Viac ako štyri desiatky osôb utrpeli zranenia.
Sťažovateľa zaradili nemecké bezpečnostné orgány na zoznam nebezpečných islamistov a vo februári ho zadržali pri protiteroristickom zásahu vo Frankfurte nad Mohanom. V máji ho vydali do Tuniska, kde ho čaká súdny proces, pričom je podozrivý z podielu na teroristickom útoku na múzeum Bárdú (Bardo) v Tunise z roku 2015.
Haikel S. sa bránil argumentom, že v Tunisku mu hrozí trest smrti. ESĽP pripustil, že formálne by ho mohli na trest smrti odsúdiť, každý takýto rozsudok je však v Tunisku skôr či neskôr prezidentom zmiernený na doživotie. V prípade Haikela S. navyše tuniské orgány poskytli dodatočné diplomatické záruky.
Sudcovia ESĽP vyjadrili presvedčenie, že v prípade odsúdenia sťažovateľa je dokonca možné jeho predčasné prepustenie. Nie je tak podľa nich žiadny dôvod nestotožniť sa so závermi nemeckých súdov v danej kauze. Právo na život sťažovateľa nie porušené, uzavrel súdny orgán Rady Európy so sídlom v Štrasburgu.
Haikel S. pricestoval do Nemecka po prvý raz v roku 2003, aby tu študoval. V spolkovej republike sa oženil s Nemkou, s ktorou sa však v roku 2009 rozviedol. Už skôr musel zaplatiť pokutu, na ktorú ho odsúdili za to, že spôsobil manželke zdravotnú ujmu.
V roku 2013 sa začal skrývať a v roku 2015 ho s falošnou identitou zadržali pri pokuse o ilegálne prekročenie štátnych hraníc v Grécku. Neskôr sa nechal zaregistrovať ako utečenec zo Sýrie v Maďarsku, ale už o mesiac pricestoval pod iným menom opäť do Nemecka. Tunisko následne požiadalo o jeho vydanie.
Múzeum Bárdú v hlavnom meste Tuniska sa stalo dejiskom teroristického útoku 18. marca 2015. Dvojica útočníkov, ktorých zneškodnili príslušníci bezpečnostných zložiek, vtedy usmrtila vyše 20 ľudí vrátane občanov Austrálie, Francúzska, Japonska, Kolumbie, Poľska, Španielska a Talianska. Viac ako štyri desiatky osôb utrpeli zranenia.
