Haag 20. októbra (TASR) - Muža, ktorý vo februári pomocou laserovej projekcie zobrazil na fasáde múzea Dom Anny Frankovej v Amsterdame antisemitský text, odsúdili vo štvrtok v Holandsku na dva mesiace väzenia. Prokuratúra preňho žiadala šesťmesačný trest, informovala agentúra AFP.

Muž identifikovaný ako 42-ročný Robert W. - Kanaďan s poľským občianstvom - však do výkonu trestu ani nenastúpi. Dva mesiace už totiž strávil vo vyšetrovacej väzbe. Prepustený z nej bol len pred dvomi týždňami.

Na fasáde domu bol premietaný nápis spochybňujúci pravosť denníka, ktorý si Franková písala počas skrývania sa pred nacistami. Šlo o nápis v holandčine "Anna Franková, vynálezkyňa guľôčkového pera".

Išlo o odvolávku na konšpiračnú teóriu šírenú krajne pravicovou scénou, podľa ktorej Anna Franková nebola autorkou svojho denníka. Argumentom pre toto tvrdenie je to, že časť denníka bola údajne napísaná typom pera, ktoré sa začalo používať až po druhej svetovej vojne.

Tieto hárky papiera písané guľôčkovým perom, ktoré sa našli medzi dokumentmi Anny Frankovej v 80. rokoch, boli poznámkami zabudnutými istým výskumníkom v 60. rokoch, uviedli holandské médiá.

Zábery laserovej projekcie na fasádu boli následne zverejnené v aplikácii Telegram na súkromnom kanáli Laser Nazi Bunker. Video sprevádzala antisemitská pieseň, uviedli svojho času holandské noviny Het Parool, ktoré o incidente informovali ako prvé.

Súd v zdôvodnení svojho verdiktu konštatoval, že veta premietaná na fasádu domu svojím významom a obsahom "výrazne prekročila hranice toho, čo sa v spoločnosti považuje za tolerovateľné".

Anna Franková a jej rodina sa po nacistickej okupácii Holandska počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývali v tajnej prístavbe domu pri kanáli, ale v roku 1944 boli pri razii zadržaní.

Anna i jej sestra Margot zomreli v koncentračnom tábore Bergen-Belsen v roku 1945.

Annin denník, ktorý našiel jej otec Otto, sa stal jedným z najrealistickejších opisov holokaustu. Predalo sa z neho približne 30 miliónov výtlačkov.

"Denník Anny Frankovej je jedným z najdôležitejších záznamov o prenasledovaní Židov počas druhej svetovej vojny," uviedlo múzeum zriadené v dome, kde sa skrývala, kam každoročne zavíta okolo milióna návštevníkov.

"Útoky na pravosť denníka... sa šírili desaťročia - a teraz čoraz viac online - väčšinou z antisemitských motívov," dodalo múzeum.