Dôvodom je Okamurovo sobotňajšie vyjadrenie pre internetovú televíziu DVTV, v zmysle ktorého koncentračný tábor pre Rómov v Letoch pri Písku nebol oplotený a ľudia sa tam mohli voľne pohybovať.
Autor TASR
Praha 29. januára (TASR) - Verejné ospravedlnenie očakáva Múzeum rómskej kultúry so sídlom v Brne od predsedu parlamentného hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru. Dôvodom je jeho sobotňajšie vyjadrenie pre internetovú televíziu DVTV, v zmysle ktorého koncentračný tábor pre Rómov v Letoch pri Písku nebol oplotený a ľudia sa tam mohli voľne pohybovať.
Odborníci z múzea sa domnievajú, že ide o tvrdenie nepravdivé, ktoré jatrí protirómske nálady v spoločnosti a navyše predstavuje pošliapanie pamiatky obetí prenasledovania Rómov v období druhej svetovej vojny.
Tomio Okamura sa v rozhovore odvolával na nešpecifikovaný citát exprezidenta Václava Klausa, ako aj na knižnú publikáciu akadémie vied s údajným názvom Tábor Lety, fakta a mýty.
Brnianske múzeum však tvrdí, že takáto kniha nejestvuje.
Václav Klaus vyvolal v roku 2005 pobúrenie rómskej komunity, keď ako prezident ČR vyhlásil, že spomínaný tábor nebol koncentračný a nebol určený pre Rómov, ale pre tých, ktorí odmietli pracovať. V podobnom duchu sa v roku 2014 vyjadril i Tomio Okamura, ktorého vtedajší výrok skúmala i česká polícia, aby napokon kauzu odložila.
Tomio Okamura je podľa slov hovorkyne SPD Michaely Dolenskej chorý a k výzve sa vyjadrí pravdepodobne v utorok alebo v stredu, informoval brněnský.deník.cz.
Múzeum rómskej kultúry má v marci prevziať pamätník v Letoch pri Písku do svojej starostlivosti.
O odkúpení areálu ošipárne pri obci Lety, na ktorého mieste stál v období druhej svetovej vojny koncentračný tábor pre Rómov, rozhodla vlani česká vláda premiéra Bohuslava Sobotku s tým, že v odkúpenom areáli vznikne pamätník obetiam rómskeho holokaustu.
Zariadenie v Letoch bolo uvedené do prevádzky v auguste 1940 ako takzvaný trestný pracovný tábor. Podobné zariadenie existovalo v Hodoníne pri Kunštáte.
V januári 1942 sa oba tábory zmenili na zberné, v auguste boli na oboch miestach zriadené koncentračné tábory. Odvtedy do mája 1943 prešlo táborom v Letoch 1308 Rómov, a to mužov, žien i detí, 327 z nich v ňom zahynulo a vyše 500 bolo prevezených do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v okupovanom Poľsku. Z koncentračných táborov sa nevrátilo asi 600 rómskych väzňov. Podľa odhadov bolo nacistami zavraždených 90 percent českých Rómov.
Odborníci z múzea sa domnievajú, že ide o tvrdenie nepravdivé, ktoré jatrí protirómske nálady v spoločnosti a navyše predstavuje pošliapanie pamiatky obetí prenasledovania Rómov v období druhej svetovej vojny.
Tomio Okamura sa v rozhovore odvolával na nešpecifikovaný citát exprezidenta Václava Klausa, ako aj na knižnú publikáciu akadémie vied s údajným názvom Tábor Lety, fakta a mýty.
Brnianske múzeum však tvrdí, že takáto kniha nejestvuje.
Václav Klaus vyvolal v roku 2005 pobúrenie rómskej komunity, keď ako prezident ČR vyhlásil, že spomínaný tábor nebol koncentračný a nebol určený pre Rómov, ale pre tých, ktorí odmietli pracovať. V podobnom duchu sa v roku 2014 vyjadril i Tomio Okamura, ktorého vtedajší výrok skúmala i česká polícia, aby napokon kauzu odložila.
Tomio Okamura je podľa slov hovorkyne SPD Michaely Dolenskej chorý a k výzve sa vyjadrí pravdepodobne v utorok alebo v stredu, informoval brněnský.deník.cz.
Múzeum rómskej kultúry má v marci prevziať pamätník v Letoch pri Písku do svojej starostlivosti.
O odkúpení areálu ošipárne pri obci Lety, na ktorého mieste stál v období druhej svetovej vojny koncentračný tábor pre Rómov, rozhodla vlani česká vláda premiéra Bohuslava Sobotku s tým, že v odkúpenom areáli vznikne pamätník obetiam rómskeho holokaustu.
Zariadenie v Letoch bolo uvedené do prevádzky v auguste 1940 ako takzvaný trestný pracovný tábor. Podobné zariadenie existovalo v Hodoníne pri Kunštáte.
V januári 1942 sa oba tábory zmenili na zberné, v auguste boli na oboch miestach zriadené koncentračné tábory. Odvtedy do mája 1943 prešlo táborom v Letoch 1308 Rómov, a to mužov, žien i detí, 327 z nich v ňom zahynulo a vyše 500 bolo prevezených do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v okupovanom Poľsku. Z koncentračných táborov sa nevrátilo asi 600 rómskych väzňov. Podľa odhadov bolo nacistami zavraždených 90 percent českých Rómov.