Získaná vzorka DNA naznačuje, že nositeľkou predmetu bola žena s genetickými väzbami na pravekých Severoeurázijčanov.
Autor TASR
Berlín 4. mája (TASR) - Skupina vedcov extrahovala vzorku ľudskej DNA nájdenú v 20.000 rokov starom kostenom šperku. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.
Prívesok z jelenieho zubu bol objavený v Denisovej jaskyni v Rusku, ktorá už dlhodobo priťahuje pozornosť archeológov.
Tím výskumníkov z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (MPI EVA) použil novú metódu na získanie DNA zachytenej v prívesku a genetický materiál analyzoval, aby získal informácie o jeho predpokladanom majiteľovi. Prívesok má 19.000-25.000 rokov.
Získaná vzorka DNA naznačuje, že nositeľkou predmetu bola žena s genetickými väzbami na pravekých Severoeurázijčanov, ktorí žili približne v rovnakom čase, ale dosiaľ boli lokalizovaní len východnejšie na Sibíri.
Predmety vyrobené z kostí sú porézne, čo umožňuje prenikanie DNA. Novo vyvinutá technika zahŕňa ponorenie predmetov do roztoku fosforečnanu sodného a postupným zvyšovaním teploty sa z nich DNA uvoľní bez poškodenia starobylého artefaktu.
"Naša práca nanovo definuje, ako možno prepojiť kultúrne a genetické záznamy v prehistorickej archeológii," napísali autori štúdie uverejnenej v stredu v časopise Nature.
"Artefakty z kameňov, kostí a zubov sú základom pre naše chápanie stratégií obživy, správania sa a kultúry ľudí," dodáva výskumný tím.
Prívesok z jelenieho zubu bol objavený v Denisovej jaskyni v Rusku, ktorá už dlhodobo priťahuje pozornosť archeológov.
Tím výskumníkov z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (MPI EVA) použil novú metódu na získanie DNA zachytenej v prívesku a genetický materiál analyzoval, aby získal informácie o jeho predpokladanom majiteľovi. Prívesok má 19.000-25.000 rokov.
Získaná vzorka DNA naznačuje, že nositeľkou predmetu bola žena s genetickými väzbami na pravekých Severoeurázijčanov, ktorí žili približne v rovnakom čase, ale dosiaľ boli lokalizovaní len východnejšie na Sibíri.
Predmety vyrobené z kostí sú porézne, čo umožňuje prenikanie DNA. Novo vyvinutá technika zahŕňa ponorenie predmetov do roztoku fosforečnanu sodného a postupným zvyšovaním teploty sa z nich DNA uvoľní bez poškodenia starobylého artefaktu.
"Naša práca nanovo definuje, ako možno prepojiť kultúrne a genetické záznamy v prehistorickej archeológii," napísali autori štúdie uverejnenej v stredu v časopise Nature.
"Artefakty z kameňov, kostí a zubov sú základom pre naše chápanie stratégií obživy, správania sa a kultúry ľudí," dodáva výskumný tím.