Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V digitálnej ére nevyhnutne potrebujeme dôslednú ochranu používateľov internetu, napriek tomu na ňu stále čakáme ako na zázrak, uviedol europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH).
Autor OTS
Brusel 2. septembra (OTS) - Súčasný technologický rozvoj nás podľa neho na právnom poli predbehol míľovými krokmi.
„Internet dnes nie je bezpečným miestom, keďže popri slobode používateľom neponúka primeranú legislatívnu ochranu. Sloboda a bezpečnosť sú však dve strany tej istej mince,“ upozorňuje Mikolášik s tým, že právna ochrana má v oblasti internetu voči občanom EÚ veľký dlh. „Akoby sme nedokázali právne dostihnúť tempo vývoja. Toto je potrebné promptne a podrobne vyriešiť, aby mohli byť dostatočne chránené ľudské práva. Čo sa totiž týka ochrany občanov na internete, nateraz sme holí ako prst,“ dopĺňa Mikolášik.
Europoslanec v tejto súvislosti poukázal aj na fakt, že bezpečnostné opatrenia sa čoraz viac využívajú ako zámienka na porušovanie práva na súkromie a na kontrolu zákonných činností obhajcov ľudských práv, novinárov a politických aktivistov. „Za žiadnych okolností však nemožno bezpečnosťou odôvodňovať programy necieleného, tajného alebo hromadného sledovania, a to bez ohľadu na to, či za nimi stoja súkromné osoby alebo štát,“ varuje Mikolášik, ktorý na potrebu primeranej ochrany používateľov internetu upozorní aj počas budúcotýždňového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu. V Štrasburgu sa totiž bude prejednávať Správa o ľudských právach a technológiách so zameraním na vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách.
Mikolášik v súvislosti s témou dodáva, že nový právny rámec musí vychádzať z princípov nevyhnutnosti, proporcionality a musí stáť na demokratickom a súdnom dohľade. „Otázkou ostáva, ako dlho budeme na právnu ochranu čakať. Bolo by načase, aby sa Únia na legislatívnom poli prestala tváriť, že internetová bezpečnosť nie je otázkou dňa,“ uzavrel europoslanec.
„Internet dnes nie je bezpečným miestom, keďže popri slobode používateľom neponúka primeranú legislatívnu ochranu. Sloboda a bezpečnosť sú však dve strany tej istej mince,“ upozorňuje Mikolášik s tým, že právna ochrana má v oblasti internetu voči občanom EÚ veľký dlh. „Akoby sme nedokázali právne dostihnúť tempo vývoja. Toto je potrebné promptne a podrobne vyriešiť, aby mohli byť dostatočne chránené ľudské práva. Čo sa totiž týka ochrany občanov na internete, nateraz sme holí ako prst,“ dopĺňa Mikolášik.
Europoslanec v tejto súvislosti poukázal aj na fakt, že bezpečnostné opatrenia sa čoraz viac využívajú ako zámienka na porušovanie práva na súkromie a na kontrolu zákonných činností obhajcov ľudských práv, novinárov a politických aktivistov. „Za žiadnych okolností však nemožno bezpečnosťou odôvodňovať programy necieleného, tajného alebo hromadného sledovania, a to bez ohľadu na to, či za nimi stoja súkromné osoby alebo štát,“ varuje Mikolášik, ktorý na potrebu primeranej ochrany používateľov internetu upozorní aj počas budúcotýždňového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu. V Štrasburgu sa totiž bude prejednávať Správa o ľudských právach a technológiách so zameraním na vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách.
Mikolášik v súvislosti s témou dodáva, že nový právny rámec musí vychádzať z princípov nevyhnutnosti, proporcionality a musí stáť na demokratickom a súdnom dohľade. „Otázkou ostáva, ako dlho budeme na právnu ochranu čakať. Bolo by načase, aby sa Únia na legislatívnom poli prestala tváriť, že internetová bezpečnosť nie je otázkou dňa,“ uzavrel europoslanec.
