Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súd v korzickom meste Bastia vo štvrtok rozhodol, že na základe francúzskej ústavy je francúzština jediným jazykom, ktorý sa môže používať pri výkone verejnej funkcie.
Autor TASR
Ajaccio 10. marca (TASR) — Proautonomistickí politici na francúzskom ostrove Korzika v piatok protestovali proti súdnemu verdiktu, ktorý zakázal používanie korzického jazyka v regionálnom parlamente. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Súd v korzickom meste Bastia vo štvrtok rozhodol, že na základe francúzskej ústavy je francúzština jediným jazykom, ktorý sa môže používať pri výkone verejnej funkcie. Zároveň označil za protiústavnú a zakázal doterajšiu prax, ktorá umožňovala používanie korzičtiny na rokovaniach regionálneho parlamentu, 63-členného Korzického zhromaždenia.
Korzický jazyk je blízky spisovnej taliančine a v súčasnosti ním ako materinským jazykom hovorí približne 150.000 ľudí. UNESCO korzičtinu radí medzi jazyky, ktorým hrozí zánik.
Verdikt bol reakciou na žalobu korzického prefekta, ktorý je najvyšším predstaviteľom ústrednej francúzskej vlády na tomto ostrove v Stredozemnom mori. Vynesený bol v období, keď francúzsky prezident Emmanuel Marcon pripúšťa možné rozšírenie autonómie Korziky.
Rozhodnutie súdu vyvolalo rozhorčené reakcie politikov z autonomistického tábora.
"Tento verdikt zbavuje členov korzického parlamentu práva hovoriť pri rozpravách vlastným jazykom. Akceptovanie tohto stavu je pre nás nemysliteľné," uviedli v spoločnom vyhlásení predsedníčka Korzického zhromaždenia Marie-Antoinette Maupertuisová a predseda exekutívnej rady Korziky Gilles Simeoni.
Korzičtine musí byť podľa nich priznaný oficiálny štatút, aby sa mohla používať zároveň s francúzštinou, čo jej umožní "prežiť a rozvíjať sa". Zároveň avizovali, že sa voči rozsudku odvolajú.
Ďalší nacionalistickí politici označili vynesený verdikt za hanebný, urážlivý a nespravodlivý.
Francúzsky prezident Macron vo februári vyhlásil, že nemá "žiadne tabu", pokiaľ ide o reformu štatútu Korziky. Zdôraznil však, že ostrov, kde už celé desaťročia existuje silné hnutie za väčšiu autonómiu či dokonca nezávislosť, musí zostať súčasťou Francúzska.
Nové rokovania medzi Parížom a korzickými predstaviteľmi bude zrejme možné otvoriť vďaka podmienečnému prepusteniu dvoch mužov odsúdených za vraždu prefekta ostrova v roku 1998, píše AFP.
Súd v korzickom meste Bastia vo štvrtok rozhodol, že na základe francúzskej ústavy je francúzština jediným jazykom, ktorý sa môže používať pri výkone verejnej funkcie. Zároveň označil za protiústavnú a zakázal doterajšiu prax, ktorá umožňovala používanie korzičtiny na rokovaniach regionálneho parlamentu, 63-členného Korzického zhromaždenia.
Korzický jazyk je blízky spisovnej taliančine a v súčasnosti ním ako materinským jazykom hovorí približne 150.000 ľudí. UNESCO korzičtinu radí medzi jazyky, ktorým hrozí zánik.
Verdikt bol reakciou na žalobu korzického prefekta, ktorý je najvyšším predstaviteľom ústrednej francúzskej vlády na tomto ostrove v Stredozemnom mori. Vynesený bol v období, keď francúzsky prezident Emmanuel Marcon pripúšťa možné rozšírenie autonómie Korziky.
Rozhodnutie súdu vyvolalo rozhorčené reakcie politikov z autonomistického tábora.
"Tento verdikt zbavuje členov korzického parlamentu práva hovoriť pri rozpravách vlastným jazykom. Akceptovanie tohto stavu je pre nás nemysliteľné," uviedli v spoločnom vyhlásení predsedníčka Korzického zhromaždenia Marie-Antoinette Maupertuisová a predseda exekutívnej rady Korziky Gilles Simeoni.
Korzičtine musí byť podľa nich priznaný oficiálny štatút, aby sa mohla používať zároveň s francúzštinou, čo jej umožní "prežiť a rozvíjať sa". Zároveň avizovali, že sa voči rozsudku odvolajú.
Ďalší nacionalistickí politici označili vynesený verdikt za hanebný, urážlivý a nespravodlivý.
Francúzsky prezident Macron vo februári vyhlásil, že nemá "žiadne tabu", pokiaľ ide o reformu štatútu Korziky. Zdôraznil však, že ostrov, kde už celé desaťročia existuje silné hnutie za väčšiu autonómiu či dokonca nezávislosť, musí zostať súčasťou Francúzska.
Nové rokovania medzi Parížom a korzickými predstaviteľmi bude zrejme možné otvoriť vďaka podmienečnému prepusteniu dvoch mužov odsúdených za vraždu prefekta ostrova v roku 1998, píše AFP.
