Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mnoho štátov už avizovalo, že výsledky týchto pseudoreferend neuzná - rovnako ako v prípade plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.
Autor TASR
Kyjev/Londýn 27. septembra (TASR) - Na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sa v utorok končí hlasovanie v tzv. referendách, po ktorých Kremeľ zrejme oznámi pripojenie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, a to v ich administratívnych hraniciach, sumarizuje britská stanica BBC.
Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiadny z týchto regiónov. Ani táto skutočnosť však nebráni okupačným úradom hlásiť rekordnú účasť a túžbu ľudí rýchlo sa stať súčasťou Ruska, konštatuje BBC. Poukazuje na to, že okupačné úrady síce hlásia vysokú účasť voličov, ale údaje o tom, koľko obyvateľov zostáva na územiach obsadených ruskou armádou a proruskými separatistami, nemajú.
BBC dodáva, že pre Ukrajinu tieto "referendá" znamenajú, že rokovania s Ruskom už nie sú možné. Mnoho štátov už avizovalo, že výsledky týchto pseudoreferend neuzná - rovnako ako v prípade plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.
Prvé štyri dni sa referendá v samozvaných proruských republikách - Doneckej a Luhanskej (DĽR a LĽR) -, ako aj v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, konali aj tak, že volebné komisie - často aj s ozbrojeným sprievodom - chodili za voličmi s prenosnými volebnými urnami.
V posledný deň referenda budú otvorené aj "klasické" volebné miestnosti. BBC v tejto súvislosti píše, že je to tak kvôli televíznym kamerám.
Britská stanica si tiež všimla, že "voliť" prichádzali najmä ženy a dôchodcovia.
Absenciu mužov-voličov v samozvaných republikách možno podľa BBC vysvetliť tým, že po niekoľkých mesiacoch mobilizácie už muži v mestách a dedinách buď nezostali, alebo sa skrývajú, aby neboli mobilizovaní nasilu.
V Chersone a okupovaných mestách Záporožskej oblasti, kde bola mobilizácia vyhlásená len nedávno, bola účasť mužov na hlasovaní vyššia. Aspoň tak to vyplýva z reportáží ruských štátnych TV kanálov.
O tom, že okupačným orgánom sa nedarí presvedčiť ľudí, aby hlasovali, hovorí podľa BBC aj prokyjevský primátor mesta Melitopol Ivan Fedorov.
Vysvetlil, že zo zostávajúcich 60.000 (z pôvodných predvojnových 150.000) obyvateľov mesta ich počas troch dní "referenda" prišlo voliť len asi 20 percent.
Okupačné úrady podľa Fedorova aj pre to chodia po bytoch a údajne nútia tých, ktorých na adrese nájdu, aby hlasovali - napr. i v mene svojich príbuzných alebo aj v zastupujúc úplne cudzích ľudí.
Okupačné orgány všetkých štyroch ukrajinských regiónov uviedli, že ukrajinská armáda sa snaží zabrániť konaniu tzv. referend na týchto územiach - orgány DĽR a LĽR od prvého dňa hlasovania poukazovali na neustále ostreľovanie týchto území ukrajinskou armádou.
Šéf tzv. separatistov z DĽR Denis Pušilin to komentoval slovami, že Ukrajina je "hysterická", pretože vidí, ako sa v republikách konajú referendá, pričom ich priebeh je "absolútne legitímny". Podľa BBC Pušilin komentoval, že je to "jasné aj tým pozorovateľom, ktorí sú prítomní a všetko zaznamenávajú. Niekedy sú dokonca prekvapení, ako demokraticky sa tu všetko deje."
Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiadny z týchto regiónov. Ani táto skutočnosť však nebráni okupačným úradom hlásiť rekordnú účasť a túžbu ľudí rýchlo sa stať súčasťou Ruska, konštatuje BBC. Poukazuje na to, že okupačné úrady síce hlásia vysokú účasť voličov, ale údaje o tom, koľko obyvateľov zostáva na územiach obsadených ruskou armádou a proruskými separatistami, nemajú.
BBC dodáva, že pre Ukrajinu tieto "referendá" znamenajú, že rokovania s Ruskom už nie sú možné. Mnoho štátov už avizovalo, že výsledky týchto pseudoreferend neuzná - rovnako ako v prípade plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.
Prvé štyri dni sa referendá v samozvaných proruských republikách - Doneckej a Luhanskej (DĽR a LĽR) -, ako aj v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, konali aj tak, že volebné komisie - často aj s ozbrojeným sprievodom - chodili za voličmi s prenosnými volebnými urnami.
V posledný deň referenda budú otvorené aj "klasické" volebné miestnosti. BBC v tejto súvislosti píše, že je to tak kvôli televíznym kamerám.
Britská stanica si tiež všimla, že "voliť" prichádzali najmä ženy a dôchodcovia.
Absenciu mužov-voličov v samozvaných republikách možno podľa BBC vysvetliť tým, že po niekoľkých mesiacoch mobilizácie už muži v mestách a dedinách buď nezostali, alebo sa skrývajú, aby neboli mobilizovaní nasilu.
V Chersone a okupovaných mestách Záporožskej oblasti, kde bola mobilizácia vyhlásená len nedávno, bola účasť mužov na hlasovaní vyššia. Aspoň tak to vyplýva z reportáží ruských štátnych TV kanálov.
O tom, že okupačným orgánom sa nedarí presvedčiť ľudí, aby hlasovali, hovorí podľa BBC aj prokyjevský primátor mesta Melitopol Ivan Fedorov.
Vysvetlil, že zo zostávajúcich 60.000 (z pôvodných predvojnových 150.000) obyvateľov mesta ich počas troch dní "referenda" prišlo voliť len asi 20 percent.
Okupačné úrady podľa Fedorova aj pre to chodia po bytoch a údajne nútia tých, ktorých na adrese nájdu, aby hlasovali - napr. i v mene svojich príbuzných alebo aj v zastupujúc úplne cudzích ľudí.
Okupačné orgány všetkých štyroch ukrajinských regiónov uviedli, že ukrajinská armáda sa snaží zabrániť konaniu tzv. referend na týchto územiach - orgány DĽR a LĽR od prvého dňa hlasovania poukazovali na neustále ostreľovanie týchto území ukrajinskou armádou.
Šéf tzv. separatistov z DĽR Denis Pušilin to komentoval slovami, že Ukrajina je "hysterická", pretože vidí, ako sa v republikách konajú referendá, pričom ich priebeh je "absolútne legitímny". Podľa BBC Pušilin komentoval, že je to "jasné aj tým pozorovateľom, ktorí sú prítomní a všetko zaznamenávajú. Niekedy sú dokonca prekvapení, ako demokraticky sa tu všetko deje."
