Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 7. november 2024Meniny má René
< sekcia Zahraničie

Na summite EÚ nebola jednota pre nové sankcie voči Rusku

Donald Tusk, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Predĺženie hospodárskych sankcií prostredníctvom svojho účtu na Twitteri potvrdil predseda Európskej rady Donald Tusk. Predĺžené budú o ďalších šesť mesiacov, do konca júla 2019.

Brusel 13. decembra (TASR) - Premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie na summite v Bruseli rozhodli, že Únia už po ôsmykrát od leta 2014 predĺži platné hospodárske sankcie voči Rusku. Členské krajiny sa však nezhodli na zavedení nového súboru sankcií v spojitosti s námorným incidentom pri Kerčskom prielive, uviedla tlačová agentúra DPA.

Predĺženie hospodárskych sankcií prostredníctvom svojho účtu na Twitteri potvrdil predseda Európskej rady Donald Tusk. Predĺžené budú o ďalších šesť mesiacov, do konca júla 2019.

Tusk zároveň informoval, že EÚ vyzvala Moskvu, aby okamžite prepustila na slobodu ukrajinských námorníkov, ktorí boli zadržaní 25. novembra po eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou vo vodách Čierneho mora, v blízkosti Kerčského prielivu. Ruská strana pri tomto incidente zadržala tri ukrajinské vojnové lode a 24 námorníkov.

"EÚ žiada okamžité prepustenie všetkých zadržaných ukrajinských námorníkov, vrátenie lodí a zabezpečenie voľného priechodu cez Kerčský prieliv pre všetky plavidlá," uviedol Tusk na Twitteri.

Tusk upozornil, že rozhodnutie členských krajín EÚ o predĺžení sankcií bolo jednomyseľné. Dôvodom je nedostatočný pokrok pri plnení minských dohôd o riešení konfliktu na východe Ukrajiny.

Hospodárske sankcie sú zamerané na ruský finančný sektor, energetický priemysel a rezort obrany. Únia ich zrušenie podmieňuje implementáciou dohôd z Minska vrátane odsunu ťažkých zbraní z blízkosti bojovej línie vo východnej Ukrajine a dodržiavania prímeria.

Snahy niektorých členských krajín presadiť na summite EÚ nový súbor sankcií, priamo spojených s incidentom v Čiernom mori, vyšli naprázdno. Agentúra DPA uviedla, že proti boli krajiny ako Taliansko a Maďarsko, zatiaľ čo zástancami "tvrdšej línie" v podobe nových sankcií boli napríklad tri pobaltské štáty a Spojené kráľovstvo.

Spravodajca TASR Jaromír Novak