Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spravidla sa 1. augusta vo Varšave o 17.00 h rozozvučia zvony, sirény, vodiči áut trúbia, premávka a pohyb ľudí v meste sa zastaví a mesto venuje minútu na pamiatku obetí povstania.
Autor TASR
Varšava 1. augusta (TASR) - Vojaci počas Varšavského povstania bojovali nielen za budúcnosť Poľska, ale aj za ľudstvo. Poľský premiér Mateusz Morawiecki to povedal vo štvrtok pri príležitosti 75. výročia vypuknutia povstania v poľskej metropole ku koncu druhej svetovej vojny, píše agentúra DPA.
"Bojovali nielen za svoje prežitie, svoju česť a budúcnosť národa. Bojovali za základné hodnoty, ako je láska k svojej krajine, vernosť, česť a pravda," povedal premiér na pôde Múzea Varšavského povstania v poľskom hlavnom meste.
"Dlhujeme im nielen naše spomienky, ale aj našu vďačnosť za národ a štát, pretože bránili ľudstvo," dodal Morawiecki. Bojovníci podľa neho bránili Poľsko proti barbarskému nepriateľovi z Nemecka, ktorý sa nehanbil zabíjať civilistov a z každého, kto prežil, robiť otroka.
Na spomienkovom podujatí vo Varšave sa zúčastnil aj nemecký spolkový minister zahraničných vecí Heiko Maas. "Hanbím sa za to, čo vo vašej krajine urobili Nemci a v mene Nemecka. A hanbím sa, že táto vina bola po vojne príliš dlho utajovaná," povedal Maas v Múzeu Varšavského povstania.
Maas sa zároveň vyjadril aj v prospech pamätníka poľským obetiam nacistickej nadvlády v Berlíne. Zločiny sa podľa neho síce nedajú vrátiť späť a veľa rán sa nikdy nemôže zahojiť. "Môžeme však pomôcť zabezpečiť, aby sa na obeť nezabudlo," povedal na margo pamätníka, ktorý by mohol vzniknúť v Berlíne.
Spravidla sa 1. augusta vo Varšave o 17.00 h rozozvučia zvony, sirény, vodiči áut trúbia, premávka a pohyb ľudí v meste sa zastaví a mesto venuje minútu na pamiatku obetí povstania.
Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944 o 17.00 h, trvalo 63 dní do 3. októbra toho roku a napokon bolo potlačené. Išlo o jedno z najväčších hnutí odporu voči nacistickým okupantom a boj za slobodu počas druhej svetovej vojny. Boje postihli prakticky všetky mestské štvrte Varšavy.
Do bojov vstúpilo 40.000-50.000 povstalcov; neboli to len vojaci, ale aj civilisti, ženy i deti, v podstate obyvatelia Varšavy.
Za tých 63 dní zomrelo 18.000 povstalcov, 25.000 ľudí bolo ranených, ale najväčšiu obeť prinieslo civilné obyvateľstvo, z ktorého zabili 180.000 osôb a ďalších 500.000 po potlačení povstania vyhnali z mesta. Vo Varšave ostalo len niekoľko sto ľudí, ktorí sa v ruinách skrývali až do konca druhej svetovej vojny v máji 1945.
"Bojovali nielen za svoje prežitie, svoju česť a budúcnosť národa. Bojovali za základné hodnoty, ako je láska k svojej krajine, vernosť, česť a pravda," povedal premiér na pôde Múzea Varšavského povstania v poľskom hlavnom meste.
"Dlhujeme im nielen naše spomienky, ale aj našu vďačnosť za národ a štát, pretože bránili ľudstvo," dodal Morawiecki. Bojovníci podľa neho bránili Poľsko proti barbarskému nepriateľovi z Nemecka, ktorý sa nehanbil zabíjať civilistov a z každého, kto prežil, robiť otroka.
Na spomienkovom podujatí vo Varšave sa zúčastnil aj nemecký spolkový minister zahraničných vecí Heiko Maas. "Hanbím sa za to, čo vo vašej krajine urobili Nemci a v mene Nemecka. A hanbím sa, že táto vina bola po vojne príliš dlho utajovaná," povedal Maas v Múzeu Varšavského povstania.
Maas sa zároveň vyjadril aj v prospech pamätníka poľským obetiam nacistickej nadvlády v Berlíne. Zločiny sa podľa neho síce nedajú vrátiť späť a veľa rán sa nikdy nemôže zahojiť. "Môžeme však pomôcť zabezpečiť, aby sa na obeť nezabudlo," povedal na margo pamätníka, ktorý by mohol vzniknúť v Berlíne.
Spravidla sa 1. augusta vo Varšave o 17.00 h rozozvučia zvony, sirény, vodiči áut trúbia, premávka a pohyb ľudí v meste sa zastaví a mesto venuje minútu na pamiatku obetí povstania.
Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944 o 17.00 h, trvalo 63 dní do 3. októbra toho roku a napokon bolo potlačené. Išlo o jedno z najväčších hnutí odporu voči nacistickým okupantom a boj za slobodu počas druhej svetovej vojny. Boje postihli prakticky všetky mestské štvrte Varšavy.
Do bojov vstúpilo 40.000-50.000 povstalcov; neboli to len vojaci, ale aj civilisti, ženy i deti, v podstate obyvatelia Varšavy.
Za tých 63 dní zomrelo 18.000 povstalcov, 25.000 ľudí bolo ranených, ale najväčšiu obeť prinieslo civilné obyvateľstvo, z ktorého zabili 180.000 osôb a ďalších 500.000 po potlačení povstania vyhnali z mesta. Vo Varšave ostalo len niekoľko sto ľudí, ktorí sa v ruinách skrývali až do konca druhej svetovej vojny v máji 1945.
