Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základňa La Esperanza, postavená v roku 1952 na krajnom severozápade Antarktídy, je jednou z 13 patriacich Argentíne – šesť z nich je trvalých.
Autor TASR
Buenos Aires 21. januára (TASR) - Prvýkrát od začiatku pandémie sa koronavírus dostal aj na argentínsku výskumnú základňu v Antarktíde. Evakuovali z nej už deväť nezaočkovaných výskumníkov, ktorí mali pozitívny výsledok testu na infekčnú chorobu COVID-19. V piatok o tom informovala agentúra AFP.
Patricia Ortúzarová z vládneho riaditeľstva pre Antarktídu spresnila, že na argentínskej základni La Esperanza je infikovaných 24 z 43 vedcov a príslušníkov vojenského personálu. Deväť nakazených, ktorí nemajú žiadne príznaky a neboli zaočkovaní, preventívne evakuovali do Buenos Aires vrtuľníkom.
Táto skupina bola v Antarktíde ešte pred začiatkom vakcinácie v Argentíne v roku 2021 a podľa plánov sa mali dať zaočkovať po návrate z misie. Pre tento scenár sa rozhodli pre obavy, že znášať možné vedľajšie účinky po očkovaní by bolo v extrémnom prostredí Antarktídy ťažšie.
Zvyšných 15 zamestnancov, ktorí mali pozitívny test na koronavírus, boli zaočkovaní a sú asymptomatickí. Zostali na základni so zvyškom tímu.
Situácia na základni La Esperanza je "pod kontrolou", povedala Ortúzarová s tým, že na ostatných argentínskych základniach nákaza nebola zaznamenaná.
Základňa La Esperanza, postavená v roku 1952 na krajnom severozápade Antarktídy, je jednou z 13 patriacich Argentíne – šesť z nich je trvalých.
Argentína v snahe zabrániť epidémii na svojich antarktických základniach od decembra izolovala a otestovala približne 300 vedcov a vojakov na palube ľadoborca, ktorý ich teraz prepravuje späť do Antarktídy.
V zimných mesiacoch má Argentína na svojich stálych základniach asi 200 vedcov, vojenský personál a asistentov. Tento počet sa v lete zhruba zdvojnásobí.
Rovnako ako mnohé iné krajiny sveta, aj Argentína bojuje s novou pandemickou vlnou, pričom denne hlási viac ako 100.000 nových prípadov nákazy. Táto juhoamerická krajina so 45 miliónmi obyvateľov zaznamenala od marca 2020 viac ako 7,4 milióna infikovaných a 118.000 úmrtí.
Nákaza koronavírusom sa v Antarktíde potvrdila prvýkrát v decembri 2020. Na čilskej výskumnej stanici na západe najizolovanejšieho kontinentu sveta sa vtedy koronavírus preukázal u 36 ľudí.
Už v marci 2020 sa predstavitelia výskumných programov zhodli, že pandémia by v Antarktíde mohla mať katastrofálne dôsledky. Spomenuli pritom extrémne klimatické podmienky i obmedzenú lekársku starostlivosť, čo už samo o sebe pre výskumníkov predstavuje isté riziko.
Patricia Ortúzarová z vládneho riaditeľstva pre Antarktídu spresnila, že na argentínskej základni La Esperanza je infikovaných 24 z 43 vedcov a príslušníkov vojenského personálu. Deväť nakazených, ktorí nemajú žiadne príznaky a neboli zaočkovaní, preventívne evakuovali do Buenos Aires vrtuľníkom.
Táto skupina bola v Antarktíde ešte pred začiatkom vakcinácie v Argentíne v roku 2021 a podľa plánov sa mali dať zaočkovať po návrate z misie. Pre tento scenár sa rozhodli pre obavy, že znášať možné vedľajšie účinky po očkovaní by bolo v extrémnom prostredí Antarktídy ťažšie.
Zvyšných 15 zamestnancov, ktorí mali pozitívny test na koronavírus, boli zaočkovaní a sú asymptomatickí. Zostali na základni so zvyškom tímu.
Situácia na základni La Esperanza je "pod kontrolou", povedala Ortúzarová s tým, že na ostatných argentínskych základniach nákaza nebola zaznamenaná.
Základňa La Esperanza, postavená v roku 1952 na krajnom severozápade Antarktídy, je jednou z 13 patriacich Argentíne – šesť z nich je trvalých.
Argentína v snahe zabrániť epidémii na svojich antarktických základniach od decembra izolovala a otestovala približne 300 vedcov a vojakov na palube ľadoborca, ktorý ich teraz prepravuje späť do Antarktídy.
V zimných mesiacoch má Argentína na svojich stálych základniach asi 200 vedcov, vojenský personál a asistentov. Tento počet sa v lete zhruba zdvojnásobí.
Rovnako ako mnohé iné krajiny sveta, aj Argentína bojuje s novou pandemickou vlnou, pričom denne hlási viac ako 100.000 nových prípadov nákazy. Táto juhoamerická krajina so 45 miliónmi obyvateľov zaznamenala od marca 2020 viac ako 7,4 milióna infikovaných a 118.000 úmrtí.
Nákaza koronavírusom sa v Antarktíde potvrdila prvýkrát v decembri 2020. Na čilskej výskumnej stanici na západe najizolovanejšieho kontinentu sveta sa vtedy koronavírus preukázal u 36 ľudí.
Už v marci 2020 sa predstavitelia výskumných programov zhodli, že pandémia by v Antarktíde mohla mať katastrofálne dôsledky. Spomenuli pritom extrémne klimatické podmienky i obmedzenú lekársku starostlivosť, čo už samo o sebe pre výskumníkov predstavuje isté riziko.
