Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zápis do zoznamu UNESCO tak získali mestá Mainz, Worms a Speyer, ktoré sú jednými z kolísok židovskej kultúry v Európe a označujú sa aj ako Jeruzalem na Rýne.
Autor TASR
,aktualizované Berlín/Bukurešť 27. júla (TASR) - Výbor svetového dedičstva UNESCO zaradil v utorok na svoj zoznam úsek rímskeho limesu pozdĺž rieky Rýn, ako aj nemecké židovské kultúrne dedičstvo či banský areál na ťažbu zlata v Rumunsku. Informovala o tom agentúra DPA.
Zápis do zoznamu UNESCO tak získali mestá Mainz, Worms a Speyer, ktoré sú jednými z kolísok židovskej kultúry v Európe a označujú sa aj ako "Jeruzalem na Rýne". Medzi zachované židovské pamiatky zo stredovekého obdobia v tejto oblasti patria cintoríny, synagóga či rituálny kúpeľ mikve.
Výbor UNESCO pre svetové dedičstvo toto rozhodnutie prijal počas svojho 44. zasadnutia, ktoré sa v týchto dňoch koná v čínskom meste Fu-čou, a to prevažne formou videokonferencie.
Úsek niekdajšej hranice Rímskej ríše - Limes Romanus - v oblasti Rýna, ktorý siaha od obce Rheinbrohl po holandské pobrežie Severného mora, predložili na zápis Holandsko a západonemecké spolkové krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a Porýnie-Falcko.
DPA pripomína, že výbor UNESCO z procedurálnych dôvodov v pondelok odložil rozhodnutie o zapísaní "Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes" na svoj zoznam. Stalo sa tak po jednostrannom odstúpení Maďarska z pôvodného projektu. Rozhodnutie by však mohlo padnúť ešte tento týždeň.
Na zoznam UNESCO už v roku 2005 pribudli i Hornogermánsko-rétsky Limes, niekdajšia 550-kilometrov dlhá vonkajšia hranica rímskeho impéria medzi riekami Rýn a Dunaj. Od roku 1987 je v zozname zapísaný aj britský úsek rímskeho limesu, tzv. Hadriánov val.
Rumunsko zase privítalo, že UNESCO na svoj zoznam zaradilo pozostatky tamojšieho rímskeho baníckeho komplexu na ťažbu zlata z druhého storočia, ktorý leží na západe krajiny v obci Rosia Montana v Apusenských vrchoch, informovali agentúry Reuters a AFP.
Podľa Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) - poradného orgánu výboru UNESCO - ide o "najvýznamnejší a najrozsiahlejší komplex baní na ťažbu zlata, aký je v súčasnosti na svete známy".
V tejto lokalite však kanadská firma Gabriel Resources plánovala výstavbu najväčšej európskej otvorenej bane na ťažbu zlata a v súčasnosti preto od Rumunska žiada náhradu škody za pozastavený projekt vo výške 4,4 miliardy dolárov (3,7 miliardy eur). Spoločnosť navyše tvrdí, že Rumunsko žiadosťou o zaradenie na zoznam UNESCO porušilo povinnosti vyplývajúce z uzavretých investičných dohôd.
Vláda v Bukurešti, ktorá má v tomto projekte 20-percentný podiel, oficiálne stiahla podporu výstavbe bane v roku 2014 po niekoľkomesačných protestoch. Jeden z najväčších zástancov projektu, starosta obce Rosia Montana Eugen Furdui, v reakcii na krok výboru UNESCO pre televíziu Digi24 povedal, že ide o "zlé rozhodnutie pre komunitu a krajinu", ktoré neprinesie výhody, ale len záväzky.
Zápis do zoznamu UNESCO tak získali mestá Mainz, Worms a Speyer, ktoré sú jednými z kolísok židovskej kultúry v Európe a označujú sa aj ako "Jeruzalem na Rýne". Medzi zachované židovské pamiatky zo stredovekého obdobia v tejto oblasti patria cintoríny, synagóga či rituálny kúpeľ mikve.
Výbor UNESCO pre svetové dedičstvo toto rozhodnutie prijal počas svojho 44. zasadnutia, ktoré sa v týchto dňoch koná v čínskom meste Fu-čou, a to prevažne formou videokonferencie.
Úsek niekdajšej hranice Rímskej ríše - Limes Romanus - v oblasti Rýna, ktorý siaha od obce Rheinbrohl po holandské pobrežie Severného mora, predložili na zápis Holandsko a západonemecké spolkové krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a Porýnie-Falcko.
DPA pripomína, že výbor UNESCO z procedurálnych dôvodov v pondelok odložil rozhodnutie o zapísaní "Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes" na svoj zoznam. Stalo sa tak po jednostrannom odstúpení Maďarska z pôvodného projektu. Rozhodnutie by však mohlo padnúť ešte tento týždeň.
Na zoznam UNESCO už v roku 2005 pribudli i Hornogermánsko-rétsky Limes, niekdajšia 550-kilometrov dlhá vonkajšia hranica rímskeho impéria medzi riekami Rýn a Dunaj. Od roku 1987 je v zozname zapísaný aj britský úsek rímskeho limesu, tzv. Hadriánov val.
Rumunsko zase privítalo, že UNESCO na svoj zoznam zaradilo pozostatky tamojšieho rímskeho baníckeho komplexu na ťažbu zlata z druhého storočia, ktorý leží na západe krajiny v obci Rosia Montana v Apusenských vrchoch, informovali agentúry Reuters a AFP.
Podľa Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) - poradného orgánu výboru UNESCO - ide o "najvýznamnejší a najrozsiahlejší komplex baní na ťažbu zlata, aký je v súčasnosti na svete známy".
V tejto lokalite však kanadská firma Gabriel Resources plánovala výstavbu najväčšej európskej otvorenej bane na ťažbu zlata a v súčasnosti preto od Rumunska žiada náhradu škody za pozastavený projekt vo výške 4,4 miliardy dolárov (3,7 miliardy eur). Spoločnosť navyše tvrdí, že Rumunsko žiadosťou o zaradenie na zoznam UNESCO porušilo povinnosti vyplývajúce z uzavretých investičných dohôd.
Vláda v Bukurešti, ktorá má v tomto projekte 20-percentný podiel, oficiálne stiahla podporu výstavbe bane v roku 2014 po niekoľkomesačných protestoch. Jeden z najväčších zástancov projektu, starosta obce Rosia Montana Eugen Furdui, v reakcii na krok výboru UNESCO pre televíziu Digi24 povedal, že ide o "zlé rozhodnutie pre komunitu a krajinu", ktoré neprinesie výhody, ale len záväzky.
